O bezštruktúrnom spôsobe vládnutia

Konceptuálna moc je najvyššou komplexnou úrovňou celého spoločenského riadenia, ktorá vychádza z presného pochopenia všeobecného priebehu civilizačného vývoja. Skutočnú moc majú len tí, ktorí majú reálnu schopnosť vládnuť a jasne vyjadrené ciele vládnutia – píše ruský publicista Viktor Efimov.

Na základe toho plní konceptuálna moc tieto funkcie:

– rozpoznáva všetky vnútorné a vonkajšie faktory ovplyvňujúce život a osud spoločenského systému, identifikuje vzájomné vzťahy medzi nimi a zoskupuje ich v rámci určených priorít, zovšeobecnených prostriedkov pôsobenia na spoločnosť;

– formuje ciele verejnej správy vo vzťahu k jednotlivým faktorom ovplyvňujúcim život spoločnosti;

– určuje celý súbor potrebných funkcií riadenia z hľadiska štrukturálnych aj neštrukturálnych metód riadenia na dosiahnutie stanovených cieľov, t. j. tvorí koncepciu riadenia.

Všetky ostatné druhy moci sú uzavreté na úrovni konceptuálnej moci a slúžia jej. Pre konceptuálnu moc je ľahostajné, či tie alebo iné štruktúry, verejní činitelia pre ňu pracujú vedome, alebo sú pre ňu uzavreté obchádzaním vedomia, z dôvodu nízkej úrovne chápania (“chceli to urobiť lepšie…”), či sa vytvárajú nové štruktúry na realizáciu hlavných myšlienok koncepcie, alebo sa prispôsobujú už skôr vytvorené.

Veľa vecí sa rieši na základe neštruktúrovaných metód riadenia. Ak si existujúce mocenské štruktúry nevšimnú všemocnosť konceptuálneho centra, neznamená to, že vôbec neexistuje. Formuje vývojové tendencie a realizuje mocenské sily z nadnárodnej úrovne cez manažérsku perifériu, ktorá je voči nemu priamo uzavretá alebo obchádza vedomie.

Moc realizovaná v živote je teda veľmi vzdialená od oficiálne proklamovanej moci, označenej tabuľkami na úradoch. Fenomén konceptuálnej moci spočíva v tom, že má autokratickú povahu, nikto si ju nevolí. Pozorovateľ, ktorý nemá predstavu o bezštruktúrnom spôsobe vládnutia, uvidí len fragmenty plnej funkcie vládnutia v tej časti, kde je tento systém reprezentovaný konkrétnymi štruktúrami.

Konceptuálnu moc možno chápať v dvojakom zmysle: jednak ako moc konkrétneho súboru ideí prijatých na realizáciu (konceptuálna moc), jednak ako moc ľudí, ktorí tieto idey vyjadrili, pochopili a realizovali. Koncepcia, ktorej význam je zámerne skrytý pred verejným vedomím, sa nazýva hermetická. Ľudia realizujúci konceptuálnu moc pritom nemusia byť štrukturálne prepojení, ale spája ich spoločná miera chápania a morálky (alebo nemorálnosti – t. j. neurčitosti morálnych noriem).

armadnymagazin.sk