Zelenskyj žiada viac prítomnosti NATO v Čiernom mori. Do oblasti vplávali dve lode aliancie

Do Čierneho mora vplávali dve lode určené na hľadanie min – loď Tahoe španielskeho námorníctva a loď Europa gréckeho námorníctva. Informovalo o tom Národné centrum riadenia obrany Ruskej federácie. Čo to znamená?

Dané centrum následne objasnilo, že sily Čiernomorskej flotily “začali sledovať činnosť minolovek”. Ako na začiatku februára uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, Severoatlantická aliancia posilnila svoju prítomnosť v Čiernom mori v reakcii na kroky Ruska “po nelegálnom znovuzjednotení Krymu”. Nedávno boli v danom akvatóriu zaznamenané tri americké vojnovej lode, ktoré vykonávali cvičenie s ukrajinským námorníctvom. Tiež americká šiesta flotila informovala o spoločných manévroch s Tureckom, a to za účasti torpédoborca a dvoch prieskumných lietadiel. Následne však oficiálny hovorca ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová uviedla, že manévre v Čiernom mori v blízkosti ruských hraníc ohrozujú mier a stabilitu v regióne.

Zelenskyj požaduje rozšírenie prítomnosti NATO v Čiernom mori

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, aby sa zúčastnil augustového summitu “krymskej platformy”, oznámila vo štvrtok tlačová služba kancelárie ukrajinského prezidenta. Ešte predtým vo štvrtok Stoltenberg uviedol, že zo Zelenským telefonicky diskutoval o reformách a situácii v oblasti Čierneho mora.

“Volodymyr Zelenskyj pozval Jensa Stoltenberga k účasti na oslavách 30. výročia nezávislosti Ukrajiny a na summite Krymskej platformy v auguste tohto roka. Generálny tajomník NATO oznámil, že o tejto možnosti vážne uvažuje, “uvádza sa v správe.

Podľa údajov tlačovej služby Zelenskyj a Stoltenberg počas telefónneho rozhovoru kladne zhodnotili spoluprácu medzi Ukrajinou a NATO pri prekonávaní pandémie covidu-19. Prezident poďakoval za rozhodnutie zakúpiť pre Ukrajinu lekárske vybavenie od trustového fondu NATO. Okrem toho strany diskutovali o realizácii euroatlantického kurze Ukrajiny a možnosti prehĺbenia praktickej spolupráce s NATO. Zelenskyj uviedol, že Ukrajina pokračuje v euroatlantických reformách a modernizácii bezpečnostného a obranného sektora, a tiež vyhlásil, že pre Kyjev sú najdôležitejšou otázkou vyhliadky na získanie akčného plánu pre členstvo v NATO. Stoltenberg pozitívne zhodnotil pokrok v mnohých otázkach a zameranie Ukrajiny na pokračovanie reformy obranného sektora. Zelenskyj tiež vyjadril podporu rozšírenia rozsahu aktivít NATO v oblasti Čierneho mora a vyhlásil, že Ukrajina má záujem o zvýšenie prítomnosti síl členských štátov aliancie v Čiernom mori. Stoltenberg poznamenal, že NATO sa bude snažiť zvýšiť svoju prítomnosť v Čiernom mori , a už bol urobený začiatok.

Prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr označil odchod Krymu z Ukrajiny za “hroznú chybu, ktorú treba napraviť”, a podľa jeho slov budú nasledovať jasné opatrenia. Povedal, že medzinárodný summit o “návrate kontroly nad Krymom”, iniciovaný ukrajinskou stranou, sa stane platformou, ktorá zhromaždí medzinárodných partnerov podporujúcich územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Summit “krymskej platformy” je naplánovaný na 23. augusta, v predvečer Dňa nezávislosti Ukrajiny.

Krym sa stal ruským regiónom po tom, čo sa tam v marci 2014 konalo referendum, v ktorom sa na pripojenie k Rusku vyslovilo 96,77% krymských voličov a 95,6% obyvateľov Sevastopoľa. Ukrajina stále považuje Krym za svoje vlastné, ale dočasne okupované územie. Vedenie RF opakovane vyhlasovalo, že obyvatelia Krymu demokraticky, v plnom súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, hlasovali za znovu zjednotenie s Ruskom. Podľa ruského prezidenta je otázka Krymu “definitívne uzavretá”.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr v rozhovore pre televíznu stanicu HBO vyhlásil, že členstvo v Severoatlantickej aliancii je pre Kyjev prioritou a jednou z kľúčových bezpečnostných otázok v Európe, okrem toho sa obrátil na amerického prezidenta Joe Bidena s otázkou, prečo Ukrajina doteraz nie je členom aliancie. Ako neskôr povedal ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba, aby sa Ukrajina mohla stať členom NATO, musí prejsť určitú cestu: získať akčný plán členstva a konsenzuálne rozhodnutia všetkých členských štátov.

Najvyššia rada Ukrajiny v decembri 2014 zmenila dva zákony, pričom odmietla postavenie štátu mimo alianciu. V júni 2016 boli prijaté ďalšie zmeny, ktoré definujú vstup do NATO ako cieľ zahraničnej politiky krajiny. Vo februári 2019 prijal ukrajinský parlament dodatky k ústave, ktoré potvrdzujú smerovanie krajiny k EÚ a NATO. Ukrajina je šiestym štátom, ktorý získal štatút partnera NATO s rozšírenými možnosťami. Predtým tento štatút získala Austrália, Fínsko, Gruzínsko, Jordánsko a Švédsko. Status partnera “rozšírených možností” v NATO bol zavedený v roku 2014 s cieľom vybudovať hlbšie a špecializovanejšie bilaterálne vzťahy.

Karol Jerguš

zdroj: armádny magazín

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia (Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)