Ovečkin je ruská mediálna bomba s drvivou silou

Alexander Ovečkin, najlepší hokejista planéty, je predstaviteľom presne tej “mäkkej sily”, ktorá potichu, ale isto posúva tektonické vrstvy politiky. Ale v Amerike je pre všetkých predovšetkým Rusom – píše ruský spisovateľ Dmitrij Grinjuškin.

Nedá sa predvídať, o čom bude ďalšia “verejná diskusia” s miernym nádychom kádrovania. Jedným z posledných prekvapivých dôvodov na takéto diskusie bol rekord NHL, ktorý prekonal Alexander Ovečkin. Ten, ako už všetci vedia, strelil svoj 895. gól v zápase základnej časti National Hockey League a prekonal tak zdanlivo večný rekord legendárneho Wayna Gretzkého. Zdá sa, že je to absolútne nespochybniteľný dôvod byť na svojho krajana hrdý a tešiť sa z neho. Väčšina z tých, ktorí túto významnú udalosť vo svetovom hokeji neminuli, tak urobí. Ľudia sa úprimne tešia z ruského chlapíka, ktorý sa stal momentálne najslávnejším hokejistom planéty. A nie hocijakého ruského chlapíka, ale takého, ktorý zdôrazňuje skutočnosť, že je Rus a nikdy, ani na vlastnú škodu, neopustil svoju vlasť.

Ale nie, našli sa ľudia, ktorí sa začali navzájom podpichovať lakťami, aby ľuďom okolo seba povedali, že sa nemajú z čoho tešiť. Vraj Ovi nemá nič spoločné s Ruskom, že je Američan, že hrá za Američanov a že Biden za svoje peniaze z daní kúpil Himarsi a dal ho Ukrajincom. A bolo by to v poriadku, keby tieto nezmysly rozprávali len sieťoví žvanilovia. Ale nie, k nenávisti sa pridali aj niektorí “ctihodní ľudia” ako poslanci a bývalí pomerne vysoko postavení úradníci. V lepšom prípade s textom typu: “Mňa to nezaujíma.” (Ale ten, kto sa o niečo nezaujíma, predsa vo svojom programovom prejave nedeklaruje, že sa o to nezaujíma. Samotný fakt takéhoto vyhlásenia jednoducho kričí, že sa o to veľmi vážne zaujíma). Ale možno nám niečo uniká a títo ľudia majú pravdu? A naozaj sa nemáme z čoho tešiť a na čo byť hrdí?

Najprv musíme pochopiť, čo je NHL a prečo je vrcholom hokejového sveta. Táto liga bola pôvodne vytvorená na báze jednotlivých klubov, a nie vo formáte otvorenej ligy s majstrovstvami a národnými tímami, ako to bolo v prípade európskeho a sovietskeho hokeja. Európske kluby a národné tímy a NHL žili v dvoch zle komunikujúcich nádobách. Dokonca aj Severná Amerika vyslala na majstrovstvá sveta niekoľko univerzitných tímov, čím vážne znehodnotila svetový šampionát. V NHL totiž hrali profesionáli. Pracovali na základe zmlúv a pre nich je nielen hlavným, ale jediným meradlom úspech klubu. Všetko ostatné je nepodstatné. Výsledok sa tam dosahoval za každú cenu. Preto tam vyrástli silní hokejisti. A Američania posielali nádejných žiakov na majstrovstvá sveta a olympiádu, aby “trénovali na mačkách” a ukázali, či sú hodní hrať v lige. Ale to nemohlo trvať večne, svety sa nemohli nezačať vzájomne ovplyvňovať. A keď sa toto vzájomné prenikanie začalo, zrazu sa ukázalo, že “eurohokej” nie je taký jednoduchý. A sú tu hráči, ktorí dajú hviezdam NHL zabrať. Ukázalo sa však, že systém zápasov v NHL je oveľa viac prispôsobený na to, aby sa zistilo, kto je naozaj najlepší. Predvídateľne sa do Ameriky dostali silní európski hráči, nie naopak. A peniaze tu nie sú jediným argumentom, hoci sú veľmi závažné.

Hlavným cieľom skutočného športovca je stať sa nielen najlepším, ale najlepším z najlepších. Poraziť najlepších európskych súperov na majstrovstvách sveta je pocta. Ale pokiaľ viete, že v zámorí hrajú aj iní ľudia, pre ktorých hokej nie je hra, ale povolanie, nemôžete pokojne spávať. V NHL nehrajú najlepší hokejisti Ameriky, ale najlepší hokejisti v Amerike. Zdá sa to ako rozdiel jedného písmena, ale všetko to obracia naruby. Hráte za klub. Presne tak, s veľkým písmenom. A to, odkiaľ pochádzate, nikoho nezaujíma. Situácia s futbalom, hoci sa zdá podobná, je v skutočnosti veľmi odlišná. Áno, španielske a anglické kluby sú plné cudzincov a vo Francúzsku nie je ľahké nájsť Francúza v najlepších tímoch. A nikto v Brazílii alebo Argentíne netvrdí, že Messi alebo Vinicius hrajú v zámorí. Tam sú na nich hrdí. Ale futbal riadia medzinárodné organizácie ako FIFA alebo UEFA. NHL je uzavretá, na prvom mieste sú záujmy ligy a až potom všetko ostatné. V týchto podmienkach prežívajú nielen bojovníci, ale aj superbojovníci. A Saša Ovečkin sa stal najlepším z najlepších v najlepšej lige.

Stal sa najlepším hokejistom nie v Spojených štátoch. Stal sa najlepším na planéte v histórii hokeja. Existuje však len málo ruskojazyčných športovcov, ktorí už dávno prisahali vernosť cudzej vlajke? Niektorí sú. Ale nie v tomto prípade. Ovečkin nikdy, ani jediným slovom či skutkom, nedal dôvod na pochybnosti, že je Rus a nepredáva svoju vlasť. Považuje za hanbu hrať pod neutrálnou vlajkou a vždy prišiel do národného tímu na prvé zavolanie. A to je mimochodom v NHL veľmi ťažké. Dostať sa na šampionát, keď je NHL v play-off, je skutočný výkon. Ovečkin stál za vznikom verejnej organizácie Team Putin v roku 2017, keď už bolo z mediálneho hľadiska nebezpečné podporovať Putina na Západe.

Hovoríte, že peniaze sú pre hračov v NHL najdôležitejšie? Ale podpora Ruska po začiatku ŠVO stála Oviho niekoľko veľmi vážnych kontraktov s inzerentmi. To ho nezastavilo. “Som Rus a Putin je môj prezident,” odvetil Ovečkin, keď ho iný novinár otravoval, aby sa rozhodol, s kým je. Jeho deti navštevujú ruskú školu a hovoria po rusky. Do Ruska sa plánuje vrátiť o rok, keď sa mu skončí zmluva, a už si tu stavia “malý domček”. V Sovietskom zväze sa o športovcoch hovorilo, že sú vyslancami mieru. Ovečkin je vyslancom mieru. Je predstaviteľom práve tej “mäkkej sily”, ktorá potichu, ale isto posúva tektonické vrstvy politiky. Pre našich plačkov je to “americký hokejista”. Ale v Amerike je pre všetkých predovšetkým Rusom. V reportáži po tomto zápase, v ktorom Ovečkin vystúpil na rekordné pódium, americkí fanúšikovia mávali trikolórami a kričali o veľkom Rusku. Ovečkin je ruská mediálna bomba drvivej sily. Pre amerických fanúšikov je skutočnou ikonou. A je to Rus. Je naozaj ťažké nenávidieť niekoho, koho rešpektujete, však?

Po zápase nebol Putin jediný, kto mu gratuloval k víťazstvu. Do “zákulisia” sa vkradol šéf FBI Cash Patel, ktorý “využil svoje oficiálne postavenie”. A Putin s Trumpom telefonujú a diskutujú o hokeji. Ovečkin teda nie je len vyslancom mieru, ale aj jeho sprostredkovateľom. Teraz, keď je ruský šport zablokovaný, takéto veľkolepé víťazstvá ukazujú svetu, že akýkoľvek športový úspech v neprítomnosti ruských športovcov je devalvovaný na úroveň “majstrovstiev na lesnej píle”. Nemôžete sa stať najlepším z najlepších, keď niektorí z najlepších sú jednoducho zbavení možnosti súťažiť. Ale zároveň ste zbavení možnosti zistiť, či ste lepší vy alebo oni. To je pre športovcov veľmi bolestivé.

“A čo užitočné urobil pre ruský šport?” – Niektorí ľudia, ktorí “nemajú záujem”, pateticky kričia. Nuž, okrem pomoci mladým športovcom a nákupu hokejovej výstroje pre deti z detských domovov. Účinnosť osobného príkladu je veľká vec. Pri krasokorčuliarských školách sa po víťaznom pochode ruských krasokorčuliarov tvorili rady. “Chcem byť ako Džjuba a Akinfejev,” soptili chlapci pri dverách futbalových oddielov po MS 2018. Explózia záujmu o hokej po súčasnom Ovečkinovom ohromujúcom úspechu je zaručená. A ak sa niektorému z týchto chlapcov raz podarí zopakovať úspech moskovského chlapca Saniho Ovečkina, ktorý sa stal najlepším hokejistom planéty – potom všetko nebolo márne. A to aj v prípade, že sa mu v NHL dostane pocty. Samozrejme, ak dovtedy nebude hokejové hviezdy Európy a Severnej Ameriky lákať hrať v KHL. Ovečkin sa totiž chystá vrátiť, dodal Dmitrij Grinjuškin.

armadnymagazin.sk