Rusofóbia bez IQ. „Neviem, ale protestujem“… ruský, americký, izraelský, maďarský, gruzínsky či britský zákon?

Kto chce psa biť, palicu si nájde, je známe slovenské príslovie. Tak je to aj s progresívnym aktivizmom v slovenských uliciach. Len nech nevedkovia prídu, hlavná vec sú fotky a články v angažovanom mediálnom mainstreame. A nech Slováci majú dôvod nadávať… to je veľmi stručná osnova protestov za každú cenu s cieľom znechutiť ľudí.

A potom ich nahnať propagandou a predvolebnou agitáciou do košiara liberálnej opozície. Veď internacionálne frčí rusofóbia, tak ju našijeme aj na zákon o mimovládkach…

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Najnovšie už nepôjde len o vyprchávajúce floskuly hesiel, že „Slovensko patrí do Európy“. Angažovaná mimovládka „Mier Ukrajine“ burcuje na Slovensku Slovákov proti akémusi „ruskému zákonu“. Presnejšie návrhu novely zákona o neziskových organizáciách.

Naozaj neviem, proti čomu protestujú ľudia, pretože to určite nevedia ani oni. Ja však hovorím o podstate, pretože ten slovenský zákon je aktuálne už len slabý odvar. Veď posúďte: namiesto agenta zahraničného vplyvu ostal len nejaký „lobista“…

Poviem úprimne: radšej nijaký zákon ako nejaký trikrát prefiltrovaný paškvil, len aby aj slovenský baran ostal celý a najedol sa aj bruselský vlk.

A teraz k faktom. Zákon upravujúci pôsobenie politických mimovládok či aktivistov a propagandistických médií majú nielen v Rusku, ale aj v USA (Foreign Agents Registration Act – FARA – najstarší), v Izraeli, Maďarsku, Gruzínsku a najnovšie totálny úlet v Británii – Systém registrácie zahraničného vplyvu (FIRS), šitý presne rusofóbnou anglosaskou ihlou na kontakty s Ruskou federáciou, za čo by mimo register hrozilo dokonca väzenie päť rokov a vysoké peňažné tresty…

Tak naozaj neviem, ak toto všetko do detailov ovládajú kovaní „odborníci“ z angažovaného tretieho sektora (napr.Via iuris, ktorá sa vyjadrovala), proti čomu vlastne tých ľudí na námestia a pred parlament zvolávajú?

Proti zákonu, ktorý je už teraz vypitvaným, polomŕtvym pacientom v kóme, zatiaľ čo v zahraničí majú hotových legislatívnych pinkertonovcov na vysliedenie skutočných zahraničných agentov, ktorí cez tretí sektor ovplvyňujú vnútornú politiku? Veď ten náš zákon sa ani z rýchlika nepodobá na ten ruský. A stavím sa, že ho nepoznajú ani obsedantní zvolávači protestov, nieto ešte bežný protestujúci občan.

A viete, čo je ešte priam detektívne zaujímavé? Že ak si dáte námahu a pozriete si reakcie kvičiacej „občianskej“ (čiže v preklade liberálno-progresívnej, resp.ultraľavičiarskej) spoločnosti v USA, Izraeli, Gruzínsku, Rusku, či Maďarsku, tak máte pocit, že to písal jeden a ten istý človek, resp. to prišlo z jednej a tej istej kancelárie – na vlas totožné floskuly a naratívy. Žeby predsa len rozfúkal vietor lístky na strome zahraničného vplyvu?

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

/skspravy.sk /