Jean Marcal: Bratstvo bavorských iluminátov

Bratstvo bavorských iluminátov nie je veľmi staré, pretože vzniklo až koncom 18. storočia v Európe rozbúrenej rôznymi filozofickými prúdmi, ktoré sa pri bližšom skúmaní ukázali ako predchodcovia Francúzskej revolúcie. Zakladateľom tejto sekty bol právnik a teoretik Adam Weishaupt, ktorý sa narodil v roku 1748.

Sklamaný rituálmi slobodomurárov a rozenkruciánov sa rozhodol, považovaný svojimi kolegami za nebezpečného novátora, založiť spolok intelektuálov, ktorý by bol schopný postaviť sa jezuitom, ktorí mali v južnom Nemecku takmer monopol na vyučovanie a ktorých považoval za svojich najväčších nepriateľov. V roku 1776 tak vznikol Rád dokonalých, ktorého cieľom bolo združovať najlepšie mladé mozgy tej doby, vzdelávať ich v súlade s osvietenskou filozofiou a podporovať v nich ducha protestu proti kresťanskému učeniu. Ide teda o elitárstvo a antiklerikalizmus. Spoločnosť však nebola hneď úspešná. V roku 1781 ju Weishaupt transformoval na “Rád iluminátov” s veľmi pevnou štruktúrou. Napodobňujúc slobodomurárov vytvoril jasnú hierarchiu od stupňa nováčika cez “minervala” a “zasväteného minervala” až po najvyššieho majstra. Ilumináti vôbec nespomínali grál nahlas, ale je prítomný v túžbe viesť členov rádu k rozjímaniu o Svetle a byť ním navždy preniknutý. Weishaupt sa však vrátil k metódam, ktoré boli drahé jeho jezuitským nepriateľom.

Okrem iného obhajoval to, čo Spoločnosti Ježišovej vážne vyčítali – donášanie a sledovanie rozšírené medzi “bratmi”, a najmä ctenie “umenia skrývať, pozorovať a špehovať iných”. Disciplína rádu bola mimoriadne prísna. Do rádu neboli prijímaní žiadni mnísi, rozhodne nie ženy a ani Židia. Keď sa kandidát dostavil, musel vlastnoručne podpísať vyhlásenie, v ktorom sa zaviazal “nikomu a nijakým spôsobom neoznamovať slová, znamenia a postoje”, skrátka všetky tajomstvá, ktoré mu boli zverené pri prijatí do rádu.

“Mlčanie je najvyšší zákon”, čo je typické pre každú ilegálnu sektu. Okrem toho “treba poslúchať príkazy vyšších členov rádu, pretože tí majú dokonalejšie a rozsiahlejšie znalosti systému, a preto v hierarchii zastávajú najvyššie miesto. Sú našimi sprievodcami, vedú nás temnotou a pomáhajú nám obísť pasce”.

Učenie rádu sa aspoň na prvý pohľad vyznačovalo jednoduchosťou: každého kráľa treba považovať za uzurpátora práv ľudu, pretože sloboda a rovnosť sú základnými právami ľudstva. Na obnovenie prirodzených práv človeka treba zničiť náboženstvo a zrušiť súkromné vlastníctvo. V skutočnosti sú priamymi dedičmi tohto slobodomyseľného učenia anarchisti všetkých druhov, ako aj ortodoxní marxisti. George Sandová vo svojom románe Consuela robí z Weishaupta jednu z hlavných postáv svojho rozprávania a oslovuje ho týmito slovami:

“Choď teda, konaj a pracuj. Nebesá ťa urobili podnecovateľom deštrukcie: nič a ruš. Je potrebná viera, aby sa rúcalo, rovnako ako je potrebná viera, aby sa budovalo.” Odkaz na prvú fázu alchymistického procesu je viac ako zrejmý. George Sandová však reaguje aj v mene Weishaupta:

“Veril som, že od oficiálnej spoločnosti sa už nedá nič očakávať a že ju nemožno reformovať tým, že zostanem jej súčasťou. Odišiel som z nej a zo zúfalstva, že kvôli tejto skazenosti uvidím spásu, som svoje posledné roky, kým som ešte mal moc, venoval priamemu pôsobeniu na samotný ľud”.

Samozrejme, je to opäť len fikcia, ale v roku 1789 istý markíz Luchet vydal dielo s názvom “Skúmanie sekty iluminátov”, v ktorom tvrdí: “Skupiny sú riadiacimi výbormi sekty. Môže ich byť toľko, koľko uznajú za vhodné. Sú rozmiestnené v rôznych provinciách, pričom každá pozostáva z deviatich mužov. Pripútaní k tým istým mocnostiam, podstúpili tie isté skúšky, sú viazaní rovnakými prísahami, preniknutí tými istými zásadami, komunikujú medzi sebou pomocou znakov, ktoré sú zvyšku sveta neznáme, napriek tomuto tajnému jazyku svoje správy neprezrádzajú. Strážcovia sprisahaní vo verejných službách používajú rovnaké tajné spôsoby komunikácie ako ich znaky. Tieto skupiny majú neznámych cestujúcich. Zvyčajne sú to muži priemerného vzhľadu, niečo ako spisovatelia, ktorí milujú dobročinnosť.” Nie je možné z tohto opisu rozpoznať nielen tajomných “neznámych pánov” a ” neviditeľné” George Sandové, ale, ak sa pozrieme do minulosti, aj strážnych templárov Grálu, z ktorých niektorí cestovali po celom svete?

V roku 1784 jeden z bývalých členov rádu verejne odhalil iluminátov s tým, že pripravujú štátne sprisahanie. Weishaupt musel narýchlo utiecť z Bavorska, aby sa vyhol hroziacemu zatknutiu, a mnohí členovia rádu ho nasledovali. Keďže sa však myšlienky hnutia neustále šírili, vysokí úradníci, členovia rádu iluminátov, sa čoskoro opäť tešili ich priazni a povrávalo sa, že kráľ a celá bavorská vláda im bezhranične dôverujú. Dostatočne to potvrdzuje bezvýhradný úsudok, ktorý o bavorských iluminátoch vyslovil Louis Blanc vo svojich Dejinách revolúcie: “Ilumináti mali v úmysle podriadiť jedinej vôli a vdýchnuť jediného ducha tisícom ľudí v každom kúte sveta… postupným výcvikom ich premeniť na úplne nové bytosti; privyknúť ich na poslušnosť neviditeľným a neznámym pánom až do úplného zabudnutia na seba, na smrť; pomocou takejto légie nepozorovane ovplyvňovať srdcia, podmaňovať si panovníkov, vládnuť vládam a dokonca celej Európe bez ich vedomia. Každý predsudok by bol zničený, každá monarchia zvrhnutá, každá nadradenosť na základe rodu vyhlásená za nespravodlivú a samotné vlastnícke právo zrušené; taký bol veľký plán hnutia iluminátov.”

armadnymagazin.sk