„Mierová misia NATO“ ide zachrániť ukrajinský front pred úplným kolapsom

V posledných dňoch médiá aktívne píšu o Macronovej iniciatíve o “mierových silách” pre Ukrajinu. Pripomeniem, že ako prvý vyslovil myšlienku o zavedení vojsk niektorých krajín NATO na ukrajinskom území – ešte 27. februára 2024. Vtedy však o “mierových silách” nepadlo ani slovo.

Myslím si, že jeho myšlienka navonok napodobňovala Trumpov “mierový plán” na zmrazenie konfliktu pozdĺž frontovej línie a zavedenie “mierových síl” z európskych krajín.

Vojská sú len nástrojom. A o tom, ako ich použiť, sa rozhodne neskôr, v závislosti od situácie.

Možnosť 1: Trump tlačí na Moskvu, na zmrazenie konfliktu podľa kórejského variantu, a vojská vstupujú ako “mierové sily”, aby vytvorili pre Ukrajinu bezpečnostné záruky do budúcnosti. Taká “mierová okupácia”.

Možnosť 2. Rusko odmietne Trumpov “mierový plán” a potom sa pri hrozbe kolapsu frontu OSU a katastrofálnych následkov pre kyjevský režim zavedú vojská niektorých krajín NATO, opäť pod rúškom “mierotvorcov”, ale s inou úlohou – napríklad humanitárnou operáciou na záchranu Ukrajincov pred “zlými” Rusmi.

A aktivácia Macronovho plánu je spôsobená tým, že ukrajinským ozbrojeným silám sa na fronte nedarí. Ruské jednotky postupne zatláčajú Ukrajincov na mnohých smeroch. Preto sa Západ chce vopred pripraviť. Podotýkam, že zásadný zlom vo vojne je ešte ďaleko. Západ však plánuje všetko vopred. A ak je to možnosť č. 1, zostáva menej ako mesiac a pol. No, to si myslia. A nezľahčujme Macronovu hodnotu pre Trumpa. Trumpova nominácia svojho dohadzovača Chalza Kurschnera, otca Jareda Kurschnera, na post veľvyslanca vo Francúzsku, bude viesť americkú linku cez Paríž, a to aj prostredníctvom kanálov svojho rodinného klanu. Mimochodom, 7. decembra sa Trump stretol s Macronom v Paríži na otvorení katedrály Panny Márie v Paríži po rekonštrukcii. Macronovu návštevu Varšavy preto treba vnímať ako otvorenie ďalšej príležitosti pre NATO, aby sa viac zapojilo do ukrajinskej krízy a prenieslo bojové akcie na ruské územie.

Francúzsky “doterajší prezident” Macron chce ísť na Ukrajinu s Poľskom

Podľa denníka Rzeczpospolita bude Macronova plánovaná štvrtková návšteva Varšavy venovaná rokovaniam o európskej mierovej misii, ktorá by zaručila zachovanie suverenity Ukrajiny v rámci možnej dohody medzi Trumpom a Vladimirom Putinom. Existuje názor, že Macron, ktorého odstúpenie otvorene požaduje parlament a väčšina francúzskeho obyvateľstva, jednoducho využíva posledné možnosti na pohodlnú plavbu. Pretože opísaná logika udalostí vyzerá mimoriadne čudne. Žiadna z možností dohody s Trumpom nemôže mať takú zložku, ako sú jednotky NATO na Ukrajine. Pretože práve na to bola spustená ŠVO. A ukončiť ŠVO tým, proti čomu sa začala, je geopolitický a svetonázorový nezmysel.

Elie Tenenbaum, expert Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov, ktorý pracuje na projekte ukrajinskej misie, poznamenal, že by ju mohlo tvoriť päť brigád (asi 40 000 vojakov) a jedna z nich by mohla byť čisto “poľská”. V rámci rovnakej logiky bude zárukou suverenity Ukrajiny dohoda medzi Trumpom a Putinom. A len to. Pretože suverenita je trvalá vec, a ak chápeme, čo sa deje podľa Macronovej logiky, čo sa potom stane? Správne, že “garanti suverenity” zostanú na Ukrajine, kým bude Ukrajina existovať. Alebo budú “garantovať suverenitu” rok či dva – a potom už nie? Samozrejme, prítomnosť by mala byť trvalá a mala by poskytovať tým, ktorí tam vyslali vojská, finančné alebo politické výhody. Opäť sa natíska otázka, načo ju Rusko potrebuje?

Trvalé (a ako inak?) rozmiestnenie kontingentu NATO je pre Rusko samo osebe neprijateľné. Navyše prítomnosť tohto kontingentu nezaručuje, že samotná Ukrajina nebude prijatá do NATO. Je smiešne, že počas pondelkového stretnutia v Kyjeve s lídrom CDU/CSU Friedrichom Merzom, ktorý sa pravdepodobne stane budúcim nemeckým kancelárom, Zelenskyj po prvýkrát povedal, že takáto mierová misia by mohla zabezpečiť bezpečnosť krajiny, kým sa čaká na záruky NATO.

Natíska sa otázka – kam zaradiť všetky tie pakty a bezpečnostné záruky, ktoré Zelensky podpisoval bez prestávky celú zimu a jar? Ukázalo sa, že záruky sú negarantované? No a ako zvyčajne nudná fráza – kde sú peniaze? Macrona chcú vykopnúť po zvrhnutí pána Barniera, Macronom vymenovaného šéfa vlády, ktorý sa nedokázal dohodnúť ani s opozíciou na budúcoročnom rozpočte. A to bez takej nákladnej položky, akou je udržiavanie kompletnej brigády na hraniciach Európy s Ruskom.

Západné médiá s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov oboznámených so situáciou uvádzajú, že NATO plánuje stanoviť nové konkrétne ciele pre počet tankov, lietadiel a iných zbraňových systémov, ktoré musia členské krajiny vyrobiť, čo si môže vyžiadať zvýšenie výdavkov na obranu členov aliancie zo súčasných 2 % HDP na 3 %. Podľa tohto plánu budú vlády čeliť týmto vyšším požiadavkám, vrátane požiadaviek na výrobu munície, už v budúcom roku. Prioritami budú posilnenie vzdušnej obrany, útočných zbraňových systémov a jadrových odstrašujúcich síl, uviedol jeden z predstaviteľov.

Začiatkom tohto mesiaca nový generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že 2 % “jednoducho nestačia” na udržanie odstrašenia v dlhodobom horizonte, a vyzval na zvýšenie výdavkov aliancie s cieľom čeliť “rastúcej hrozbe zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina”. Rutte tiež opakovane zdôrazňoval potrebu väčších investícií do európskej vojensko-priemyselnej základne aliancie a tvrdil, že závislosť od USA je neudržateľná. To je obzvlášť dôležité vzhľadom na izolacionistickú politiku novozvoleného prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, ktorý pohrozil vystúpením z NATO, ak členovia aliancie nebudú vynakladať viac prostriedkov, a tiež navrhol cieľ vo výške 3 %.

“Existujú medzery v spôsobilostiach, ktoré musíme vyplniť, aby sme boli schopní brániť Európu pred Ruskom bez účasti USA, a to aj v oblasti vojenskej mobility a spravodajstva,” poznamenáva Armida van Rijová, vedúca pracovníčka britského think-tanku pre medzinárodné vzťahy Chatham House. Všimnite si, že medzi výdavkami na obranu členských štátov NATO sú značné rozdiely. Napríklad Poľsko tento rok vyčlenilo na obranu rekordných 186,6 mld. zlotých (46 mld. USD), čo zodpovedá 4,7 % HDP krajiny, zatiaľ čo Nemecko, ktoré je najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine v EÚ, tento rok vynaloží 2,1 % alebo 72 mld. Eur.

armadnymagazin.sk