The Wall Street Journal: Irán plánuje mohutný a komplexný odvetný útok na Izrael zbraňami, ktoré doteraz ešte nepoužil

Napätie medzi Iránom a Izraelom rastie od apríla, keď Teherán po prvý raz priamo zaútočil na Izrael vyše 300 dronmi a raketami. Predchádzal tomu útok pripisovaný Izraelu na budovu iránskeho konzulátu v sýrskom Damasku, pri ktorom zahynuli dvaja generáli iránskych Revolučných gárd.

V sobotu iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach, vyhlásil, že islamská republika sa Izraelu za najnovšie útoky odplatí.

Napriek varovaniu USA plánuje Irán nový útok na Izrael. Protiútok bude „mohutný a komplexný“, cituje americký denník The Wall Street Journal (WSJ) nemenovaného egyptského predstaviteľa oboznámeného s týmto zámerom Teheránu.

Na nový útok mieni Irán podľa iránskych a arabských zdrojov použiť rakety Kheibar Shekan a Fattah s väčšími hlavicami než pri predchádzajúcom údere z 1. októbra. Tieto zbrane podľa WSJ zatiaľ Irán nepoužil.

Okrem Revolučných gárd bude do útoku nasadená aj regulárna armáda. „Naša armáda prišla o vojakov, takže musí reagovať,“ cituje WSJ iránskeho predstaviteľa.

Októbrový izraelský útok na Irán si vyžiadal životy troch vojakov a jedného civilistu.

Irán by podľa iránskeho predstaviteľa mohol spustiť nový útok z územia Iraku. Nechce ním však ovplyvniť prezidentské voľby v USA, uskutoční ho preto po utorňajšom hlasovaní, ale ešte pred inauguráciou budúceho šéfa Bieleho domu, ktorá bude 20. januára.

USA nedávno varovali Irán, že ak znova zaútočí na Izrael, sotva dokázal presvedčiť izraelskú vládu, aby bola zdržanlivá ako v októbri, keď terčom odvetného útoku boli továrne na výrobu rakiet a vojenské objekty, uviedla americký spravodajský web Axios.

Irán v apríli prvýkrát priamo zaútočil na Izrael, pričom nasadil vyše 300 dronov a rakiet. Reagoval tak na útok na budovu iránskeho veľvyslanectva v sýrskom hlavnom meste Damask, pri ktorom zahynuli dvaja iránski generáli z Revolučných gárd. Irán z jeho vykonania obvinil Izrael.

Prímerie a prehodnotenie správania sa Izreala môže ovplyvniť reakciu Teheránu na útoky Izraela

Možné prímerie medzi spojencami Iránu a Izraelom by mohlo mať vplyv na intenzitu reakcie Teheránu na nedávne izraelské útoky na vojenské ciele v islamskej republike. Povedal to v nedeľu iránsky prezident Masúd Pezeškiján.

„Ak (Izraelčania) prehodnotia svoje správanie, prijmú prímerie a prestanú masakrovať utláčaných a nevinných ľudí v regióne, mohlo by to ovplyvniť intenzitu a charakter našej reakcie,“ vyhlásil Pezeškiján, ktorého citovala štátna tlačová agentúra IRNA. Dodal, že Irán „nenechá agresiu proti svojej zvrchovanosti a bezpečnosti bez odpovede“.

Izraelské vojenské lietadlá vykonali 26. októbra útoky v Iráne, čo Izrael označil za odvetu za raketový útok Teheránu na svoje územie z 1. októbra. Irán tento úder charakterizoval ako reakciu za zabitie veliteľa svojich Revolučných gárd a lídrov militantných skupín podporovaných Teheránom.

Od vzdušných úderov z minulého mesiaca Izrael varuje Irán pred odvetou, Teherán však opakuje úmysel reagovať.

V sobotu iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach, vyhlásil, že islamská republika sa Izraelu za najnovšie útoky odplatí.

Irán a Azerbajdžan uskutočňujú spoločné cvičenia v Kaspickom mori

Irán a Azerbajdžan začali v pondelok dvojdňové spoločné námorné cvičenia v Kaspickom mori, oznámila iránska štátna tlačová agentúra IRNA. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Dve plavidlá azerbajdžanského námorníctva sa v prístave Bandar-e Anzalí na severozápade Iránu pripoja k iránskemu torpédoborcu. Heslom spoločných cvičení s názvom AZIREX2024 je „Spolupráca pre mier a priateľstvo“.

Podľa agentúry AFP signalizujú spoločné cvičenia zlepšenie vzťahov medzi týmito dvomi krajinami. K zhoršeniu vzájomných vzťahov došlo v januári 2023, keď ozbrojený muž vtrhol na azerbajdžanské veľvyslanectvo v Teheráne. Zastrelil jedného diplomata a dvoch ochrankárov zranil. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání útok odsúdil a uviedol, že motív útočníka bol osobný. Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí však tvrdilo, že šlo o dôsledok protiazerbajdžanskej kampane v Iráne.

Vlani v apríli potom Baku vyhostilo štyroch zamestnancov iránskeho veľvyslanectva, na čo Teherán o mesiac neskôr odpovedal recipročne. V júli tohto roku obnovilo azerbajdžanské veľvyslanectvo v Teheráne svoju prevádzku.

Azerbajdžansko-iránske vzťahy sú dlhodobo napäté. Azerbajdžan je totiž blízkym spojencom Turecka, ktoré je z historického hľadiska rivalom Iránu. Zároveň má dobré vzťahy aj s Izraelom, ktorý je úhlavným nepriateľom Teheránu. Izrael dodáva Azerbajdžanu zbrane a Teherán sa obáva, že by mohol využiť územie Azerbajdžanu na možný útok na Irán.

Napätie medzi Iránom a Izraelom rastie od apríla, keď Teherán po prvý raz priamo zaútočil na Izrael vyše 300 dronmi a raketami. Predchádzal tomu útok pripisovaný Izraelu na budovu iránskeho konzulátu v sýrskom Damasku, pri ktorom zahynuli dvaja generáli iránskych Revolučných gárd.

Ceny ropy v očakávaní odvetného útoku Iránu vzrástli kncom týždňa o takmer tri percentá

Ceny ropy vzrástli v piatok o takmer tri percentá, pričom cena Brentu sa posunula bližšie k hranici 75 USD za barel (159 litrov). Dôvodom sú informácie, že Irán sa pripravuje na odvetný útok voči Izraelu z územia Iraku.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v januári dosiahla do 10.12 h SEČ 74,80 dolára (68,74 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,99 USD (2,73 percenta). Cena americkej ľahkej ropy WTI s decembrovým kontraktom dosiahla 71,32 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 2,06 USD alebo 2,97 percenta.

Zdroje z prostredia izraelských tajných služieb uviedli, že Irán sa pripravuje na útok na Izrael z irackého územia.

Ten plánuje uskutočniť v najbližších dňoch, pravdepodobne ešte pred 5. novembrom, keď sa v USA konajú prezidentské voľby. To znamená ďalšiu eskaláciu konfliktu v regióne, čo sa odráža na vývoji cien ropy, keďže krajiny Blízkeho východu patria ku kľúčovým vývozcom komodity na svete.

Navyše ceny ropy smerom nahor posunuli aj očakávania, že ropné zoskupenie OPEC+, ktoré združuje štáty Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalších veľkých producentov vrátane Ruska, by mohli odložiť plánované zvýšenie ťažby o mesiac či viac. Uviedli to tento týždeň pre agentúru Reuters štyri zdroje oboznámené s diskusiami.

Pôvodný termín pre zvýšenie ťažby je december. Rozhodnutie by mohlo padnúť už na budúci týždeň.

Napriek výraznému piatkovému rastu je však stále možné, že za celý týždeň ceny ropy zaznamenajú pokles. Týždenný vývoj výrazne ovplyvnil pondelok (28. 10.), keď trhy reagovali na fakt, že Izrael sa pri svojom útoku na Irán vyhol iránskym ropným zariadeniam. K očakávaným výpadkom na ropnom trhu tak nedošlo.

Zdroj: info.sk / hnonline.sk (1), (2) / echo24.cz / InfoVojna