„Petemkinova obrazovka“: V médiu verejnej služby sa takmer nič nezmenilo. Prečo?

Tí istí politológovia ako „experti“ na masírovanie verejnej mienky; až na malé výnimky tí istí moderátori diskusných relácií, vrátane M. Jančkárovej; ten istý štýl; to isté jednostranné komentovanie a tie isté výhovorky – napríklad na margo úniku záznamu s nehodou poslanca R. Huliaka v štúdiu po skončení relácie.

No najhoršia je tá istá angažovanosť na “pulze doby”, čiže v mene progresivizmu. Je azda náhoda, že v čase odvolávania šéfa progresívcov, Michala Šimečku, kde zaznela aj kritika smerom k nadácii, nesúcej meno je starého otca, zaradila Dvojka dve časti seriálu “ŠtB: Prísne tajné” z roku 2022, zhodou okolností aj o “disidentovi”, bývalom exponovanom súdruhovi, Milanovi Šimečkovi, starom otcovi Michala Šimečku?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Národ má azda zas uveriť naratívu o zlých komunistoch, ktorí prenasledovali “dobrých” komunistov a vytvoriť si pozitívny obraz o mene rodiny, ktorá bola na pretrase v parlamente? Epozódy kultúrnej vojny s aktivistickým premaľovávaním histórie tak veselo v médiu verejnej služby pokračujú ďalej.

Čo bombastické sa teda zmenilo v médiu verejnej služby ako to sľubovalo ministerstvo kultúry a ako na druhej strane strašili progresívci a ich kolaborantský servis? Nič alebo takmer nič, ak nerátame stopku pre jednu najtendenčnejšiu debatnú reláciu. A to sme už tri mesiace od účinnosti zákona a rok od volieb. Kozmetický marketingový potemkinovský make up nepočítam medzi zásadné či očakávané zmeny.

Zmeny a zosúladenie nemá ani kto robiť, pretože STVR stále nemá riadneho generála a manažment, ktorý by sa mohol konečne zahryznúť do stvrdnutého koláča.

Nové vetry by mali začať viať pre ľudí. Zmeny v obsahu by mali totiž vidieť, počuť a aj na svojom psychickom rozpoložení pocítiť predovšetkým respondenti – diváci a poslucháči média verejnej služby. Pretože nie politici, a ani nie zamestnanci, ale verejnosť je nositeľom práva na objektívne, vyvážené, nestranné a pluralitné informácie a informovanie.

Médium verejnej služby patrí národu a nikomu inému

Zdá sa, že politici sa uspokojili len s obrazom potemkinovskej dediny, odškrtli si fajku a venujú sa už ďalším problémom, témam a kauzám. A to už prešiel rok od volieb. A do roka a do dňa nič viditeľné, podstatné, kvalitatívne, systémové, tvorivé, inšpirujúce či upokojujúce sa neudialo.

Ukazuje sa paradoxne, že poučenie z krízového vývoja v médiu verejnej služby, slúžiaceho politickým, ideologickým a geopolitickým objednávkam si najviac k srdcu zobrala istá komerčná televízia, a nie médium verejnej služby. Teda aspoň v oblasti publicistiky, ktorá formuje verejnú mienku.

A tak jediné, čo sa zatiaľ zmenilo je formálny názov verejnoprávnej audiovizuálnej inštitúcie z RTVS na STVR, ale aj to len na papieri, pretože naďalej na obrazovke v informačných a reklamných predeloch pobehuje bodka, dvojbodka a staré vizuály.

Pritom kvôli legislatívnej zmene, ktoré mala priniesť zosúladenie obsahu vysielania s poslaním média verejnej služby bez tendenčnosti, jednostrannosti, bez nadbiehania jednej strane, bez šírenia ideologických naratívov… sme sledovali búrku v poloprázdnom pohári vody. Je smutné, že poslucháči a diváci sú aj po roku stále „smädní“ po kvalitnom, čistom, osviežujúcom mediálnom dúšku.

Rafael Rafaj / skspravy.sk /