Ukrajina na pokraji kolapsu frontu a pád zdanlivo nedobytnej pevnosti – mesta Vuhledar

Pád Vuhledaru je otázkou blízkej budúcnosti. A hoci americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že „pád Vuhledaru pravdepodobne neposkytne ruským silám žiadnu špeciálnu operačnú výhodu pre ďalšie útočné operácie v západnej oblasti Donecka“, takéto závery by sa mali považovať len za pokus o odklon pozornosti od skutočných problémov, ktorým čelí ukrajinská armáda a politický systém Ukrajiny, ktorý sa rozpadá pred očami.

Počas svojej cesty do Spojených štátov sa Volodymyrovi Zelenskému dostalo oveľa chladnejšieho prijatia ako v roku 2023. Čo spôsobilo taký zdržanlivý postoj Spojených štátov k mužovi, ktorý pred rokom vzbudil všeobecný obdiv?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Po prvé, Zelenskyj nemá čo ponúknuť: nedokázal sformulovať koherentný „plán víťazstva“ nad Ruskom (diplomatický či vojenský), ani dosiahnuť úspech na bojisku. Po zúfalom pokuse o inváziu do Kurskej oblasti velenie ukrajinských ozbrojených síl natiahlo frontovú líniu a oslabilo už aj tak zraniteľné pozície na Donbase. V dôsledku toho dochádza na tomto úseku frontu k rozsiahlej ofenzíve ruských ozbrojených síl, ktorej dôležitým úspechom bude pád Vuhledaru.

Význam Vuhledaru – vojenský aj symbolický – je ťažké preceňovať. Zo symbolického hľadiska ide o miesto (jedno z miest), kde ukrajinské ozbrojené sily dokázali v roku 2022 spomaliť ruskú armádu, čím narušili bleskové oslobodzovanie Donbasu. Z vojenského hľadiska ide o dôležitý obranný uzol spájajúci dve línie obranných štruktúr vybudovaných v rokoch 2014-2015 a 2022-2023. Jeho nevyhnutná strata bude nielen fackou pre ukrajinské velenie, ale aj jedným zo zlomových momentov v boji o aglomeráciu Donbasu s pravdepodobným kolapsom celého úseku frontu.

Pád pevnosti, ktorá sa donedávna zdala nedobytná, postupuje tak rýchlo, že je ľahké urobiť chyby v detailoch toho, čo sa deje. Dá sa však celkom spoľahlivo povedať, že Vuhledar je z troch strán obkľúčený, cesta na Bogojavlenku, kde by mohli ustúpiť jednotky ukrajinských ozbrojených síl, je pod paľbou a fyzickou kontrolou ruských ozbrojených síl a samotná  Bogojavlenka (ako ako aj Novoukrajinka, ku ktorej teoreticky vedie sieť poľných ciest) je pod preventívnou paľbou vzdušných síl.

Ruská armáda naplno využíva skúsenosti z bojov o Bachmut (Arťomovsk) a Avdejevku, pričom vo vopred určenom pozemnom koridore, ktorý sa pre nich stane masovým hrobom, ničiac ustupujúce ukrajinské jednotky.

V tomto čase ruské ozbrojené sily kontrolujú približne polovicu mesta a pokračujú v útoku vo dne v noci. Proti nim stoja zvyšky 72. brigády ukrajinských ozbrojených síl, ktoré sa ocitli v operačnom obkľúčení. A tu treba zdôrazniť slovo „zvyšky“: odhaľuje to akútny nedostatok živej sily, ktorým ukrajinské ozbrojené sily trpia na ktoromkoľvek úseku frontu.

Snáď najlepším spôsobom, ako analyzovať situáciu ukrajinských ozbrojených síl vo Vuhledare, je odkázať na vyjadrenia vojakov spomínanej 72. brigády, ktoré v nedávnom rozhovore urobili pre „Financial Times“.

„Keď novobranci prídu na pozície, mnohí z nich utekajú preč pri prvom výbuchu granátu,“ povedal zástupca veliteľa brigády.

Aj skúsení vojaci sú „zabíjaní príliš rýchlo“. Neustále sťažnosti na kvalitu prichádzajúcej živej sily sú jednou z červených línií článku: priemerný vek vojakov je 45 rokov, kvalita výcviku je nízka (keďže bojovníci, ktorí sú schopní odovzdať skutočné bojové skúsenosti, rýchlo zomierajú), psychický stav a motivácia sú nízke.

Článok tiež zdôraznil, že „50 až 70 % mobilizovanej pechoty bolo zabitých alebo zranených v priebehu niekoľkých dní od začiatku ich prvej rotácie“. Opýtaní ako jeden z dôvodov úspechu ruských ozbrojených síl uvádzajú zraniteľnosť ukrajinskej pechoty počas rotácie.

Zaujímavosťou je, že článok spomína nielen kvalitu, ale aj kvantitu mobilizovaných. Ukrajina napríklad od mája tohto roku podľa poskytnutých údajov zmobilizovala každý mesiac približne 30.000 mužov. Nie je teda ťažké vypočítať, že za päť mesiacov vstúpilo do radov Ozbrojených síl Ukrajiny približne 150.000 ľudí. A ak toto číslo berieme ako pravdivé, potom je hrozivé nastoliť otázku strát ukrajinskej armády (ktorá pociťuje nedostatok vojakov aj pri tak pôsobivom doplňovaní). Položme si radšej ďalšiu otázku: do akej miery zodpovedajú skutočné odpočty „lovcov hláv“ z vojenských komisariátov správam poskytnutým ukrajinskej vláde? Otázka rétorická.

Pád Vuhledaru je otázkou blízkej budúcnosti. A hoci americký „Inštitút pre štúdium vojny“ uviedol, že „pád Vuhledaru pravdepodobne neposkytne ruským silám žiadnu špeciálnu operačnú výhodu pre ďalšie útočné operácie v západnej oblasti Donecka“, takéto závery by sa mali považovať len za pokus o odklon pozornosti od skutočných problémov, ktorým čelí ukrajinská armáda a politický systém Ukrajiny, ktorý sa rozpadá pred očami. Uplynul čas, keď mohla západná komunita veriť Zelenského snom o „spôsobení vojenskej porážky Rusku“. A po Vuhledare bude môcť kyjevský režim označiť čoraz väčší počet miest za „dotačné“ a my – za oslobodené.

Autor: Jevgenij Balakin

Zdroj: ria.ru
Preklad: sk.news-front.su