Nelegálna migrácia: Väčšina Nemcov volá po tvrdšom režime na hraniciach, vláda však sprísnenie odmieta. Komu teda slúži?

Väčšina Nemcov by si želala zavedenie prísnejších pravidiel na nemeckých hraniciach. Vyplýva to z prieskumu agentúry YouGov, ktorý si objednala a v piatok (13. 9.) zverejnila agentúra DPA a informuje portál ta3.

Sprísnenie nemeckej migračnej politiky pritom častejšie požadujú starší ľudia. Najväčší súhlas podľa sondáže Nemci prejavujú s deportáciami osôb, ktoré nemajú právo sa v Nemecku zdržiavať.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Debata o migrácii po teroristickom útoku v Solingene a krajinských voľbách v Sasku a Durínsku, ktorú otvorila protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD), v posledných týždňoch dominuje nemeckej politike.

Za odmietanie migrantov priamo na nemeckých hraniciach sa v prieskume vyslovilo 71 percent opýtaných.

V súčasnosti je možné odmietnuť niekomu vstup na pozemnú hranicu Nemecka len v prípade, že má uložený zákaz vstupu do krajiny, alebo ak nepožiada o azyl.

Podľa nemeckého ministerstva vnútra bol od vlaňajšieho októbra priamo na hranici odmietnutý vstup 30 000 ľudí.

Opozičná konzervatívna únia CDU / CSU od kabinetu sociálnych demokratov, zelených a liberálov požaduje, aby spolková polícia odmietala vstup migrantom na hraniciach oveľa častejšie.

Do krajiny by sa podľa nej nemali dostať napríklad ľudia, ktorí chcú žiadať o azyl, žiadosť ale už podali v inej krajine Európskej únie.

Vláda odmieta prísnejší postup

Vláda prísnejší postup odmieta; obáva sa, že takéto opatrenie by bolo v rozpore s právom Európskej únie a vyvolalo odpor susedných štátov. Zhruba pätina opýtaných Nemcov sa v prieskume vyslovila proti odmietaniu migrantov priamo na hraniciach.

Nemecká vláda a opozičná CDU/CSU sa tento týždeň snažili nájsť kompromis ohľadom sprísnenia migračnej politiky.

Predseda CDU Friedrich Merz v utorok ale vyhlásil, že rokovania stroskotali, pretože návrhy vládnej koalície nešli dostatočne ďaleko.

Vo štvrtok Merz v snahe oživiť rozhovory vyzval, aby vláda jeho návrh odmietať oveľa častejšie migrantov priamo na hraniciach skúšobne zaviedla od 1. októbra na tri mesiace. Druhá najsilnejšia vládna strana – zelení – to už ale zamietla.

Na otázku, či podporujú v boji proti nelegálnej migrácii zatváranie hraníc, sa 45 percent opýtaných vyslovilo “plne za” a ďalších 28 percent “skôr za”.

Každý piaty v tomto ohľade hraničné kontroly a zatváranie hraníc odmieta.

Nemecko kontroluje hranicu s Rakúskom od 2015

Nemecko kontroluje kvôli migrácii už od roku 2015 hranicu s Rakúskom, na jeseň minulého roka k tomu pribudli aj kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom a Švajčiarskom.

V pondelok ministerka vnútra Nancy Faeserová oznámila, že od budúceho týždňa bude Nemecko kontrolovať všetky svoje pozemné hranice, teda aj pomedzí s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a Dánskom.

Hovorca jej ministerstva neskôr doplnil, že nové kontroly neznamenajú sprísnenie tých existujúcich na hraniciach s Českom a ďalšími štyrmi krajinami.

Prieskum sa zaujímal tiež o názor Nemcov na deportácie. Sprísnenie ich podmienok obsahuje bezpečnostný balík, ktorý vláda kancelára Olafa Scholza predstavila v reakcii na augustový teroristický útok v Solingene.

Pri mestských slávnostiach tam Sýrčan zavraždil troch ľudí a osem ďalších zranil. Dvadsaťšesťročný muž, ktorý bol podľa polície napojený na teroristickú organizáciu Islamský štát (IS), bol neúspešným žiadateľom o azyl, ktorého sa nepodarilo úradom deportovať.

Až 82 percent ľudí sa vyslovilo za deportácie

Za deportácie ľudí, ktorí nemajú či prišli o právo na pobyt v Nemecku, sa vyslovilo v prieskume pre DPA 82 percent opýtaných.

V skupine ľudí nad 60 rokov sa za viac deportácií vyslovilo dokonca vyše 95 percent ľudí.

Medzi ľuďmi zo západnej časti Nemecka a z takzvaných nových spolkových krajín na východe, ktoré vznikli po rozpade komunistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), pritom v názore na deportácie nebol žiadny rozdiel.

Diskusiu o migrácii rozvírili v Nemecku voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Sasku a Durínsku.

V oboch získala protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyše 30 percent hlasov a v Durínsku dokonca zvíťazila. Na budúci týždeň sa konajú voľby aj v ďalšej spolkovej krajine Braniborsku, kde sa rovnako čaká víťazstvo AfD.

Reprezentatívneho prieskumu agentúry YouGoV zadaného agentúrou DPA sa zúčastnilo 2126 ľudí medzi 6. a 10. septembrom.

/ skspravy.sk /