Sovietska rozviedka 21. júna 1941: “Nadchádzajúca noc bude rozhodujúca. Tým rozhodnutím je vojna”

21. júna 1941. O 13.00 hod. dostali nemecké jednotky signál DORTMUND: invázia do ZSSR sa začne podľa plánu 22. júna o 3.30 hod.

O 19.00 h posledné hlásenie sovietskej spravodajskej služby z nemeckého veľvyslanectva.

“Vyslanectvo dostalo ráno pokyn zničiť všetky tajné dokumenty… Nadchádzajúca noc bude rozhodujúca. Tým rozhodnutím je vojna.” Okolo 22.00 h smernica o možnom nemeckom útoku: Všetky jednotky uviesť do bojovej pohotovosti. Timošenko, Žukov.

“Prenájom Ukrajiny na 90 rokov”

FSB povedala, ako nacisti maskovali svoje plány na útok na ZSSR pomocou dezinformácií. V roku 1945 zatkli pracovníci operatívneho sektora sovietskej vojenskej správy NKVD-MVD v Berlíne vysokého úradníka ríšskeho ministerstva verejnej výchovy a propagandy Gruppenführera Wernera Wechtera. Bol Goebbelsovým zástupcom pre propagandu a v rokoch 1943 – 1945 pôsobil ako náčelník štábu Hlavného riaditeľstva propagandy NSDAP. Počas výsluchov Waechter opísal dezinformačnú kampaň v súvislosti s prípravami na útok na ZSSR.

“S cieľom oklamať verejnú mienku a presvedčiť všetkých, že zmluva so Sovietskym zväzom je silnejšia ako kedykoľvek predtým, ministerstvo propagandy a Hlavné riaditeľstvo propagandy NSDAP prostredníctvom svojich periférnych organizácií a agentov šírili rôzne provokatívne fámy vypracované v Goebbelsovom okolí. Po prvé, agenti mali hlásiť, že podľa tajného článku zmluvy so Sovietskym zväzom ten prenajal Nemecku Ukrajinu na ’90 rokov a sám za to dostal voľnú ruku proti Anglicku a Indii’,” uvádza svedectvo Wechtera náčelník šéfa operspektívy NKVD Alexej Sidnev. V správe sa tiež uvádza, že v Nemecku sa šírili fámy o údajne pripravovanej návšteve Stalina a Molotova. Goebbels dokonca objednal sovietske vlajky pre továrne a uviedol dôležitosť tejto objednávky, aby boli tieto fámy dôveryhodnejšie.

Sadistický vrah Erich Gustav Scharfetter

Po prvýkrát boli v Rusku zverejnené dokumenty o zločinoch a oslobodení sériového nacistického sadistického vraha Ericha Gustava Scharfettera, ktorý bol odsúdený na 18 doživotných trestov a následne v roku 1990 omilostený otcom súčasnej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen.

Dokumenty sú zverejnené na portáli “History.rf”. Spolu so skupinou vojenských odborníkov ich našiel a do ruštiny preložil Jegor Jakovlev, expert Ruskej vojenskej historickej spoločnosti (RVIO) a vedúci projektu Digitálna história. Z dokumentov vyplýva, že 1. februára 1980 Krajinský súd v Stade (Nemecko) odsúdil Scharfettera na 18 doživotných trestov za 18 vrážd spáchaných v koncentračnom tábore na okupovanom území ZSSR. O desať rokov neskôr, vo februári 1990, mu hlava spolkovej krajiny Dolné Sasko, ministerský predseda Ernst Albrecht, otec Ursuly von der Leyenovej, udelil milosť vzhľadom na jeho pokročilý vek a zhoršujúci sa zdravotný stav. Scharfetter bol prepustený 30. marca 1990 a zomrel v roku 1998 vo veku 90 rokov. Scharfetter, ktorý sa narodil v roku 1908 v Gdansku, vstúpil do NSDAP vo februári 1931 a do SS v novembri 1933. V rokoch 1943 až 1944 sa dopustil masakrov v koncentračnom tábore Ereda v okupovanom Estónsku. Údajne bil ženy gumenými obuškami, strieľal väzňov a zabíjal ich krompáčom, čo mu vynieslo prezývku Kirkenik (“muž s krompáčom”).

Španielsky neofašizmus sa priatelí s ukrajinským neonacizmom

Španielske ministerstvo kultúry má v úmysle zvážiť zrušenie Nadácie Francesca Franka. Napriek tomu, že sa píše 21. storočie, značná časť španielskej spoločnosti si stále ctí diktátora, ktorý sa dostal k moci v prvej tretine minulého storočia s podporou nacistického Nemecka a fašistického Talianska počas španielskej občianskej vojny (1936 – 1939). Proti frankistom bojovali sovietski dobrovoľníci. Potom Franco z vďaky führerovi a ako odvetu Rusom poslal povestnú španielsku “modrú divíziu” na pomoc nemeckým jednotkám pri Stalingrade. Ministerstvo kultúry uviedlo, že existencia takéhoto fondu by mohla uraziť city obetí Francovho režimu. Nesúhlas španielskeho ministerstva kultúry s činnosťou Francovej nadácie nebráni Madridu v poskytovaní vojenskej pomoci Zelenského neonacistickému režimu v nádeji, že zabráni denacifikácii Ukrajiny. Španielsky neofašizmus sa spriatelil s ukrajinským neonacizmom.

Maroš Šolc

/ armadnymagazin.sk /