NATO zvažuje dať svoje jadrové zbrane do pohotovostného režimu. Šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg straší svetovú verejnosť vyhláseniami, že Rusko a Čína pre nich predstavujú narastajúcu hrozbu

Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru medzitým varoval s poľutovaním skonštatoval, že diplomatické úsilie o kontrolu nukleárnych zbraní zaznamenalo veľký úpadok. Vo svojej výročnej správe zverejnenej v pondelok uviedol, že deväť krajín, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, vlani pokračovalo v modernizácii svojho jadrového arzenálu a niekoľko z nich nasadilo nové nukleárne zbraňové systémy.

vetČlenské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) rokujú o možnosti uvedenia ďalších jadrových zbraní do stavu pohotovosti. Ide o reakciu na rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a Čína, vyhlásil v pondelok šéf Aliancie Jens Stoltenberg.

„Nebudem zachádzať do operačných podrobností o tom, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a ktoré by mali byť uskladnené, ale tieto otázky musíme konzultovať. A presne to robíme,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre britský denník Telegraph.

Transparentná komunikácia v tejto otázke podľa neho pomáha vyslať priamy odkaz o tom, že NATO je alianciou, ktorá disponuje jadrovými zbraňami a používa ich ako odstrašujúci prostriedok.

Cieľom Aliancie je, samozrejme, svet bez jadrových zbraní, ale kým budú existovať, zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO nie, je nebezpečnejší,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.

Rusko s Bieloruskom počas minulého týždňa spustili druhú fázu spoločných manévrov, ktoré zahŕňajú použitie taktických jadrových zbraní. Podľa ruského ministerstva obrany je cieľom cvičenia uistiť sa, že príslušníci oboch armád a ich vybavenie sú pripravení na ochranu suverenity a územnej celistvosti Moskvy a Minsku.

Stoltenberg v rozhovore pre britský denník tiež varoval, že NATO môže čeliť niečomu, čomu nikdy predtým nečelilo – dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými zbraňami: Číne a Rusku. „Samozrejme, že to má svoje dôsledky,“ dodal.

Zároveň vyzval západných spojencov, aby naďalej podporovali Kyjev. Členovia Aliancie sa minulý týždeň dohodli na pláne koordinácie pomoci Ukrajine v oblasti dodávok vojenskej techniky a výcviku. Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO.

Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru: Diplomatické úsilie o kontrolu jadrových zbraní zaznamenalo veľký úpadok

Svetové mocnosti v čase geopolitického napätia modernizujú svoj jadrový arzenál, ktorý naberá na význame. Uviedol to v pondelok Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej výročnej správe o jadrových zbraniach vo svete, píše TASR s odvolaním na agentúru AFP.

Diplomatické úsilie o kontrolu jadrových zbraní zaznamenalo veľký úpadok aj v dôsledku napätých medzinárodných vzťahov v súvislosti s konfliktami na Ukrajine a v Pásme Gazy, skonštatoval SIPRI.

„Od studenej vojny sme neboli svedkami toho, že by jadrové zbrane zohrávali v medzinárodných vzťahoch takú významnú úlohu,“ uviedol riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan.

Výskumníci zo SIPRI poznamenali, že Rusko vlani vo februári oznámilo pozastavenie účasti na Novej dohode START. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Vo výročnej správe sa tiež spomína, že Moskva v máji podnikla neďaleko hraníc s Ukrajinou vojenské cvičenia s nácvikom použitia taktických jadrových zbraní.

Deväť krajín (USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael), ktoré disponujú jadrovými zbraňami, podľa SIPRI vlani pokračovalo v modernizácií svojho jadrového arzenálu a niekoľko z nich nasadilo nové jadrové zbraňové systémy.

SIPRI vo svojej výročnej správe napísal, že v januári bolo celosvetovo na skladoch pripravených na možné použitie 9585 jadrových hlavíc z odhadovaného celkového počtu 12.121. V stave „vysokej operačnej pohotovosti“ bolo udržiavaných približne 2100 balistických rakiet, dodal.

Týka sa to najmä jadrového arzenálu Ruska a Spojených štátov, ktoré vlastnia takmer 90 percent všetkých jadrových zbraní na svete. SIPRI však po prvýkrát predpokladá, že v stave vysokej operačnej pohotovosti má niektoré hlavice aj Čína.

„Zatiaľ čo celkový počet jadrových hlavíc na svete naďalej klesá v dôsledku postupnej demontáže zbraní z čias studenej vojny, žiaľ, naďalej zaznamenávame medziročný nárast počtu operačných jadrových hlavíc,“ skonštatoval riaditeľ SIPRI Dan Smith. Tento trend bude podľa neho v nasledujúcich rokoch pravdepodobne pokračovať a možno sa aj zrýchli, čo označil za mimoriadne znepokojujúce.

Výskumníci zo SIPRI tiež zdôraznili, že medzinárodná bezpečnosť sa v uplynulom roku naďalej zhoršovala vplyvom vojen na Ukrajine a v Pásme Gazy. „Nachádzame sa v jednom z najnebezpečnejších období v histórii ľudstva,“ varoval Smith. Svetové mocnosti požiadal, aby „ustúpili a uvažovali“. „V ideálnom prípade spoločne,“ dodal.

Zdroj: pravda.sk / topky.sk