Čaputová mohla byť zjednotiteľkou, ale stala sa len ďalším Václavom Havlom

Napriek tomu, že prezidentka za svoje funkčné obdobie stratila obrovskú časť podpory, “jej” médiá ju teraz chvália ako takmer bezchybnú osobnosť. Je to takmer svätorečenie.

Fakt, že sa stala mimoriadne polarizujúcou figúrou charakteristicky prehliadajú, nijako to nerozoberajú, akoby to ani neexistovalo.

Tak im pomôžme: Zuzana Čaputová bola na začiatku funkčného obdobia mimoriadne populárna. Niet sa čo čudovať, ľudia mali pocit, že bude férovo pristupovať k pocitom a požiadavkám rôznych skupín obyvateľov, pretože tak sa tvárila.

Áno, naši občania v skutočnosti nechcú nijak extra polarizovanú politiku, skôr sú do toho vždy dotlačení. S vďakou vítajú, keď sa vynorí niekto, kto pôsobí skôr nadstranícky, nad vecou, vyrovnane a objektívne.

A na rozdiel od parlamentnej politiky, ktorá je z princípu konfrontačnejšia, sa to v prezidentskom úrade dá aj pomerne ľahko robiť. Ak je vôľa.

Akurát sa zvyčajne podobný obraz ukáže ako fatamorgána. Bolo to tak pri Andrejovi Kiskovi, stalo sa to aj pri Zuzane Čaputovej.

Z opatrne sa vyjadrujúcej kandidátky na najvyšší úrad sa rýchlo stala jasne, otrocky proamerickou prezidentkou, ktorá pôsobila, akoby cez deň prednášala presne z nôt, ktoré jej ráno poslali z Washingtonu.

Absolútne jasne podporovala tú malú ale vplyvnú časť našej spoločnosti, ktorá neustále všade vidí ruských agentov a viac ako o starosti bežných ľudí sa stará o nekonečné kultúrne vojny.

Prezidentku bolo málo vidieť v regiónoch, nespája sa s ňou podpora nejakých výraznejších občianskych a nepolitických aktivít, nevedela zorganizovať nestranícke diskusie odborníkov (ako by aj mohla, obklopovala sa poradcami ako Ivan Mikloš), a najmä v jej prejavoch dominovali rovnaké klišé, ako počuť od komentátorov a politikov tých kruhov, ktoré väčšinu spoločnosti neskutočne iritujú.

Vlastne sa všetko udialo podľa scenára, aký funguje už od roku 1989. Václav Havel sa v prvom televíznom prejave ohradil proti tomu, že by vraj chcel demontáž socializmu, opísal to ako fámy, ktoré šíria temné sily.

Tváril sa ustarostene, skromne, placho, na podporu jeho imidžu mu posielali zahraničné celebrity, dávali rôzne ocenenia.

Reálne ale robil záclonu dramatickému rozoberaniu majetku aj krokom, ktoré intenzívne oslabovali suverénne rozhodovanie krajiny.

Zuzana Čaputová si nezaslúžila niektoré vulgárnosti, ktorými ju oplzlejší, nevychovaní ľudia častovali (a častujú). Už len preto, že k hlave štátu sa treba proste správať slušne, bodka.

Ale to ostatné: znechutenie nad jej dvojtvárnosťou, patronát nad kaviarňou, neschopnosť otvárať reálne dôležité spoločenské témy, otrocká “proatlantickosť”, proste jej “havlovčenie”, to všetko celkom pochopiteľne viedlo k tomu, že ju nakoniec veľa ľudí bralo ako figúrku, ovládanú niekým iným.

A, bohužiaľ, tento obraz je veľmi presný. Nech sa jej darí v živote mimo funkcie, ale to, že na prezidentskom poste dochádza k výmene, je pre krajinu dobrá správa.

Juraj Draxler/skspravy.sk