Právo veta má byť jasne garantované a nemenné

V eufórii z fantastického výsledku proti USA, nemôže u mňa zostať v tieni záujmu téma, ktorú som si s úžasom uvedomil. A to, že agenda s označením „právo veta pre členské štáty EU“ sa stala predvolebnou témou volieb do Európskeho parlamentu.

V prvom rade toto vôbec nemá čo byť témou. Právo veta má byť jasne garantované a teda nemenné. Proste sväté..

Ak si to niekto praje ako tému na rokovanie, má to seriózne priniesť na európsku scénu a otvoriť k tomu širokospektrálnu diskusiu Toto nie je téma na obdobie kampane. Toto je naozaj vážna a obsahovo silná agenda, ktorá je bytostne dôležitá pre také štáty, ako je Slovensko. Ale vo svojej podstate je dôležitá aj pre budúcnosť EU ako takej.

Všetci naši europoslanci by v tejto téme mali jasne stáť na proslovenských pozíciách. Mali by mať absolútne jasno a jednoznačne odmietnuť podobné úniu poškodzujúce návrhy. Mali by unisono vyjadriť zásadný nesúhlas so zrušením práva veta.

Ak by bolo zrušené, stalo by sa totiž to, že by sme sa z hrdého člena EU stali obyčajnými štatistami a nikto by sa našimi požiadavkami reálne nezaoberal. Veľké štáty by sa dohodli kvalifikovanou väčšinou na svojich zámeroch a nám by sa už len dostali na stôl ich rozhodnutia. A že by nám nevyhovovali? To by im samozrejme ani náhodou nevadilo, veď ich záujmy by boli uspokojené. A to stačí.

Zrušenia veta je teda zásadná zmena pravidiel únie ako ju dnes poznáme. Podsúvanie tézy, že ide o “konštruktívny” návrh je klamstvo v priamom prenose.

Tí, čo sú nositeľmi tohto neseriózneho návrhu sa v priamom prenose prezradili, že ich postoj je nasledovný: EU sú len a len oni a ten zbytok pre nich nie je nič iné, len skupina malých štátov bez nároku na vlastný názor.

Keď má byť Slovensko súčasťou EU a nie len ono, tak samozrejme aj právom veta a nie bez neho. Právo veta je totiž aj o tom, že náš názor, naše návrhy a postoje majú váhu a majú šancu na presadenie do praxe. Že budú akceptované a nebudú odsúvane na vedľajšiu koľaj. Lebo EU nikdy nebola o tom, že niekto by v nej mal hrať druhé husle.

Jozef Viktorín/skspravy.sk