Zdrava – druhý mozog č. 5

Všimli ste si, že väčšina ľudí sú kanibali? Nechcem ich súdiť, ale realita, priatelia, je taká, že ľudia konzumujú iných ľudí. Nie, nie fyzicky, samozrejme. Aj keď na niektorých miestach Midgardu si myslím, že to tak pokračuje.

Ľudia sa konzumujú z väčšej časti navzájom: konzumujú čas, energiu, pocity, hrdosť, život atď. Opýtajte sa sami seba, priatelia: „Ste kanibali?“ Ak si úprimne priznáte, že „áno” potom pokračujte v čítaní tohto článku. Ak „nie“, nestrácajte čas, ale choďte a skonzumujte z cudzej Duše niečo chutné, možno dokonca škodlivé, čo máte radi. Verím, že ste toto zamyslenie pochopili.

Toto bude pravdepodobne posledný článok zo série Zdrava – druhý mozog. Počas tejto doby sme sa trochu priblížili k pochopeniu rozdielu medzi pojmami „jesť“ a „požívať“. Z predchádzajúcich článkov môžete pochopiť, že mnohí ľudia sa držia vegetariánstva, no zároveň zostávajú kanibalmi. Treba sa nad tým naozaj zamyslieť a prehodnotiť niektoré veci v živote. Tieto veci spolu úzko súvisia. Aký to má zmysel? Koniec koncov, všetko je jednoduché: niekto má jeden mozog a niekto má dva.

Naši Predkovia raz povedali: „Jedna hlava je dobrá, ale dve sú lepšie!“ …

Jeden z mojich Učiteľov, alebo skôr môj Priateľ, ako som si neskôr uvedomil po jeho reinkarnácii, bol krásny človek. Vtipný starček, ktorého neznalí ľudia často považovali za vznetlivého. Bol vychovaný v Dolinnej Rodovej Občine na severe. Často dával svoju poživeň vtákom. Keď to urobil, videl som, ako mu po starej vráskavej tvári stekali slzy buď blaženosti, dobroty, alebo radosti. Stekali po brade a padali na zem.

Niektorí z jeho študentov sa často pýtali: Prečo to neješ sám? A on im odpovedal, nie však vždy pokojne: „Som sýty.“

Zomrel len pred 5 rokmi, vo veku neuveriteľných 101 rokov. Zdá sa, že to bolo včera. (Mimochodom, veľa jeho študentov malo gastritídu, ale on ju nikdy nemal). Takže vždy pri každom jedle najprv nakŕmil vtáky. Teraz tiež podporujem tento jeho prastarý zvyk ak je možnosť. Ak som v prírode, tak určite.

Vtáky: vrabce, holubice – to sú pre nás bezvýznamné organizmy, ktoré žijú vedľa nás. A týmto obradom (ktorý je, mimochodom, dobre opísaný vo Védach, robíme nielen obetu Bohom a prírodným Duchom, ale aj tým najmenším tvorom na Midgard Zemi. Veď naša krásna Midgard patrí im, aj nám. Každé stvorenie na Midgarde má rovnaké právo na život ako my bez ohľadu na to, či jete mäso alebo rastliny, jete harmonicky alebo jete tak, ako musíte. Toto uvedomenie vám môže pomôcť vytvoriť priaznivú atmosféru pre Razum a Telo, pre harmonický obsah a výživu.

A to treba vychovávať v sebe a v deťoch. Ako to spraviť? Najjednoduchší spôsob, ako dosiahnuť požadovaný výsledok, je Sláviť Rod pred poživňou:

BUĎ OSLÁVENÝ ROD NEBESKÝ. BLAHOSLAVÍME ŤA ZA HOJNÝ STÔL NÁŠ, ZA POŽIVEŇ PRE TELÁ NAŠE, ZA POŽIVEŇ DUŠI NAŠEJ, ZA POŽIVEŇ DUCHA NÁŠHO. NECH JE SILNÉ SVEDOMIE NAŠE. TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE!

Toto slávenie nás oslobodzuje od stotožňovania sa s fyzickým telom. Keď sa stávate menej telom, práca vášho druhého mozgu prirodzene zvyšuje obrazom vaše Asaznanie, ako aj Asaznanie iných aspektov toho, kým ste a kým nie ste. Vo vnútri uvidíte svoje výrazné zmeny. Všetko je jednoduché! Keď ste veľmi hladní, ste telo. Dajte si priestor. A zrazu uvidíte, že nie ste len telo. Zachyťte sa v tejto chvíli a nezačnite hneď jesť, ako keby ste utiekli z hladovej doliny.

Existuje jeden jednoduchý spôsob. Keď ste veľmi hladní, celé vaše telo je pripravené jesť jedlo, len slintáte. V tejto chvíli vám odporúčam, aby ste sa najskôr riadili radou Volchva Velimudra: urobte pauzu a počkajte 2 až 3 minúty pred poživňou. A potom akurátne, opatrne, kúsok po kúsku, vychutnávajúc, bez ohľadu na to, či ide o mäso alebo rastlinu, začnite jesť. Váš postoj k poživni by mal byť taký všade.

V minulej časti ste sa dozvedeli o tom, čo sa deje, keď jeme rastliny a čo sa deje, keď jeme mäso. Kvôli agresívnemu prostrediu Midgardu musíme jesť niektorí mäso. Poďme to teda robiť vedome.

Môj Učiteľ mi povedal toto: „Ak vy, Slávne Deti Slávneho Roda, veľmi potrebujete poživeň, cítite hlad, no zároveň dávate poživeň niekomu inému, delíte sa, potom sa každým takýmto dávaním stávate silnejšími.

Nikto nehovorí, že musíte rozdávať všetku poživeň, nie. Len stotinu z toho niekomu dajte. Môže to byť Deduško Domový, môže to byť pes, mačka alebo holuby. Aj keď sedíte v reštaurácii, hneď na začiatku si odložte časť jedla. Je to energetický obrad, nie rozmar.

Nehladujte, priatelia! Nenavádzam, aby ste zašli tak ďaleko. Len vám radím: dajte časť svojej poživne tým, ktorí sú blízko vás. Pred poživňou tiež počkajte niekoľko minút. A naozaj vás to posilní, verte mi.

Ak ste veľmi naviazaní na poživeň, potom je dobré vedome vynechať jeden príjem poživne. Neubudne z vás! Ak máte problémy s váhou, alebo máte len problémy, tak jednu poživeň vynechajte. Nie je to strašidelné! Nič také v tom nie je! Neumriete od hladu, nič sa vám nestane. Skúste to urobiť takto: V deň, keď ste obzvlášť hladní a v kuchyni sa pripravuje vaša obľúbená poživeň, risknite to, chopte sa šance, urobte to, nebojte sa ničoho, vzdajte sa obeda. Toto nie je pre to, aby ste sa mučili. Bude to jednoducho váš ďalší pokus oslobodiť sa. To je zámerom Sedmice, jednodňového pôstu. Ide o to, aby ste svoj príjem poživne zmenili zo zvyku na vedomý proces spolupráce črevo a Čelo. 

z prednášky : Любомiръ Тай-Мыр