Hrnko: Boľševizmus prekvitá v priamom prenose u progresívcov. Vhodná je už „deboľševizácia“ spoločnosti

Niekedy sa zjednodušene označujú za boľševikov bývalí príslušníci KSČ-KSS. Historik, expolitik a publicista Anton Hrnko si však myslí, že takéto chápanie boľševizmu nemá nič spoločné s pravdou, píše na sociálnej sieti.

Boľševizmus podľa neho neoznačuje príslušnosť k nejakej skupine, k strane alebo hnutiu, ale je predovšetkým spôsob videnia sveta, spôsob nazerania na ľudí a udalosti okolo seba a ich subjektívne hodnotenia.

„Boľševik je človek, ktorý je hlboko presvedčený, že pravda a spravodlivosť je na jeho strane, že všetky ostatné názory na svet sú nesprávne a nespravodlivé, a preto je ich možné v mene pravdy a spravodlivosti (samozrejme v záujme vysnívanej šťastnej budúcnosti ľudstva) potlačiť a eliminovať akýmikoľvek prostriedkami.„

Keď sa človek pozerá na formy prejavovania sa názorov príslušníkov progresívneho spektra, tak nemôže nekonštatovať, že boľševizmus v tej najčistejšej podobe v ich radoch priam prekvitá.

„Vezmime si len takú otázku účasti hokejistov z KHL v národnom tíme Slovenskej republiky. Neberiem nikomu názor na túto otázku, ale mal by ho formulovať v súlade s princípmi demokracie a rešpektovania názorov druhých. Keď som počul vyjadrenie poslancov za PS a KDH z Európskeho parlamentu v tejto otázke, tak som si myslel, že ma ovial závan politického myslenia zo začiatku 50. rokov minulého storočia“, komentoval politický aktivizmus.

Čistý boľševizmus

Čistý boľševizmus!, zdôraznil Hrnko. Poukázal na fakt, že progresívci a kádeháci nepovedali, že si myslia, žeby hokejisti z KHL nemali byť pozvaní. „Nie oni rovno po boľševicky žiadali zväz, aby im účasť zakázal. Lebo oni sú držiteľmi pravdy, takže ako správni boľševici majú právo zakazovať a prikazovať. Ináč beda…“

Rovnako za boľševické pokladá aj rozhodnutia, za ktoré by sa ani tvorca moderného boľševizmu Vladimír Iljič nemusel hanbiť, rôznych firiem, ktoré zrušili sponzorstvo tým, ktorí verejne podporili kandidáta víťaznej strany.

Čo si to dovoľujú!, rozhorčil sa.

„Akým právom sa tieto firmy stavajú do pozície arbitra, koho môže a koho nemôže slobodný občan v demokratickom štáte politicky preferovať? Sú tu len hostia, žijú z mozoľov tohto národa, čo ich je do toho, koho majú voliť občania SR. Ale boľševizmus už prenikol aj do týchto štruktúr, takže by bola vhodná nejaká deboľševizácia.„

Korčok „na Lenina“ nezvládol prehru

Rovnako s údivom sleduje správanie, dnes už možno povedať kovaného boľševika I. Korčoka. Jeho leninské nezvládnutie prehry bolo podľa Hrnka priam príznačné. Našťastie nemal okolo seba odhodlaných stúpencov ako Vladimír Iľjič, ktorý jednoducho slobodne zvolený parlament (Dumu) nechal rozohnať ozbrojenými “proletármi”.

Jeho (red. pozn. – Korčoka) výkrik, že P. Pellegrini používa rétoriku Hlinkových gárd, však nie je ani výrazom zúfalstva, je to jednoducho čistá boľševická podpásovka.

Nieže by som chcel nejako obhajovať HG, píše Hrnko, ale od človeka, ktorý verejne podporuje banderovský režim na Ukrajine (jeho “hrdinovia” majú na svedomí na státisíce židov, Rusov, Ukrajincov i Poliakov), je takáto rétorika vyslovene nevkusná.

Za záver statusu Anton Hrnko ako Cato v rímskom senáte dodal niečo, čo s predmetom článku nesúvisí. Predpokladá, že poslanci NR SR za vládnu koalíciu majú radi Slovensko, a „nezhovädia ho natoľko, žeby za predsedu parlamentu vyzdvihli človeka, ktorý už raz v tejto funkcii hanebne zlyhal“.

skspravy.sk