VIDEO: Michelko o tom, ako zabezpečiť, aby rozhlas a televízia boli naozaj verejnoprávne

Predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) vo svojom videoblogu dňa 17. marca 2024 komentoval aktuálne udalosti na domácej politickej scéne za uplynulý týždeň poznačené aj predložením návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.

Ak hovoríme o verejnoprávnosti médií, je jasné, že musíme očakávať tri základné predpoklady: objektívnosť, vyváženosť a nestrannosť. Je jasné, že ničím takým súčasná RTVS nedisponuje. A je nutné s tým niečo urobiť. Opozícia však tento legitímny záujem koalície hystericky vydáva za koniec slobody slova, poštátnenie verejnoprávneho média, či dokonca za diktátorský akt zlovoľnej vlády, ktorá kade chodí, pošliapava demokratické princípy. Aká je však realita? A kto dáva takéto odsudky?

Diskusiu o verejnoprávnych médiách nemôžme viesť bez toho, aby sme si nepovedali, aký bol ich vývoja za ostatných dvadsaťpäť rokov. Bol to práve vtedajší aj súčasný poslanec KDH František Mikloško, ktorý v roku 1998 hovoril, že nie dni a týždne, ale hodiny a minúty bude trvať, kým vykopú z STV nepohodlných novinárov. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme – povestným koncentrákom na dvadsiatom ôsmom poschodí. To bolo demokratické? Vtedy však nikto neprotestoval proti hrubému pošliapavaniu slobody slova.

No a potom v roku 2010 prišiel minister kultúry za stranu SaS Daniel Krajcer, aby takpovediac na hulváta zdecimoval STV. Brutálne účelovo, doslova hrubou bagandžou, proti argumentom odbornej verejnosti a s jediným cieľom – odstrániť nepohodlného riaditeľa STV Štefana Nižňanského doslova rozmetal Radu STV a Rozhlasovú radu a urobil novú Radu RTVS. Zobral jej pomaly deväťdesiat percent kompetencií, navolil si tam svojich ľudí a hrubo politicky ovládol tento údajne verejnoprávny paškvil.

No a potom už sme len mohli sledovať, ako sa táto karikatúra verejnoprávnosti správala. Stali sa naozaj absurdné veci. Šéfom spravodajstva sa stal Eduard Žitňanský, manžel vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a svokor vtedajšej koaličnej poslankyne Jany Žitňanskej. To bolo v poriadku? Alebo keď sa moderátorom hlavnej diskusnej relácie STV O 5 minút 12 stal asistent poslanca za SDKÚ? Viete si predstaviť, že by sa niečo také stalo dnes? Prípadne, že hovorkyňa predsedu parlamentu za KDH Pavla Hrušovského je dnes šéfkou spravodajstva? Viete si predstaviť, že by hovorkyňa Andreja Danka zastávala takýto post? Čo by asi robili „nezávisle“ médiá? Ale takéto excesy zjavne našim obozretným strážcom slobody slova nikdy neprekážali.

Môžeme sa pristaviť aj pri diskusných reláciách. Nájde sa niekto, kto by vedel identifikovať v relácii Večera s Havranom názorového oponenta? Ak áno, napíšte to. Ja sa na nič také nepamätám. Nehovoriac o tom, že občan Havran sa ako publicista na stránkach denníka SME.sk vyjadruje k súčasným koaličným politikom krajne dehonestujúco. Pritom je však stále tvárou verejnoprávneho média. Je toto v poriadku? Je v poriadku, že vo verejnoprávnej RTVS boli ľudia ako Zuzana Kovačič Hanzelová či Michal Katuška, ktorí hneď po tom, ako skončili vo verejnoprávnej inštitúcii, zakotvili v krajne jednostrannom a externe antikoaličnom, vtedy antiopozičnom denníku SME.sk? Je v poriadku, ak tvár RTVS Veronika Cirfrová Ostrihoňová ide z verejnoprávnej RTVS takmer na čelo kandidátky Progresívneho Slovenska?

A toto je len malý výpočet fatálnych zlyhaní RTVS. Každý človek s elementárnou mierou súdnosti musí vidieť, že vláda je plne oprávnená zasiahnuť s cieľom vrátiť tomuto médiu opäť verejnoprávny charakter. Čaká nás ťažký boj, ale verím, že ho úspešne dobojujeme do konca….

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna