Chmelár: Vláda by mala vytvoriť Slovenský mierový inštitút a mierovú konferenciu ako alternatívu Globsecu

Chmelár je presvedčený, že pravidelné medzinárodné mierové konferencie na Slovensku s podporou vytvoreného Slovenského mierového inštitútu pomôžu vláde a slovenskej diplomacii lepšie formulovať vízie, ciele, stratégie a nástroje našej zahraničnej politiky.

Poradca premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Eduard Chmelár na sociálnej sieti zdieľal jeho predstavu o tom, ako by sa vláda mala postaviť k mimovládnej organizácii Globsec a akú alternatívu voči nej navrhuje.

Globsec – sabat militaristov

„V plnej miere súhlasím s požiadavkou SNS, aby štát nepodporoval organizáciu Globsec. Predseda vlády Robert Fico sa s týmto návrhom stotožnil,“ píše v statuse Chmelár. Napriek tomu si však myslí, že túto iniciatívu treba ešte domyslieť. „Ide o to, že Globsec by nemal byť dotovaný zo štátneho rozpočtu nie preto, že je to mimovládna organizácia. Ale preto, lebo tento politický think-tank sleduje ciele, ktoré sú v rozpore so zámermi súčasnej vlády,“ poznamenal. Sám toto podujatie nazýva „sabat militaristov“. Z jeho pohľadu je teda najväčším problémom samotná filozofia projektu.

Podľa Chmelára sa vláda zacyklila v mantre o „suverénnej a mierovej zahraničnej politike“. „Obávam sa, že za týmito dobre mienenými slovami sa čoraz viac skrýva bezradnosť v cieľoch a metódach, ako to dosahovať. Pre verejnosť je čoraz nezrozumiteľnejšie, ak vláda hovorí o nevyhnutnosti prímeria v Gaze, no pri rezolúcii Valného zhromaždenia OSN požadujúcej práve humanitárny pokoj zbraní, ktorú podporila drvivá väčšina členských štátov vrátane Francúzska, Španielska či Poľska, sa Slovensko opakovane a bez zdôvodnenia zdržalo hlasovania,“ upozornil.

Za rovnako nedôsledné považuje, ak premiér podľa neho „celkom správne pomenuje stav veci, že otvorenie prístupových rokovaní o členstve v EÚ pre Ukrajinu bude čisto politické rozhodnutie, lebo faktické podmienky Kyjev nespĺňa. No na druhej strane naša diplomacia oznámi, že nebude brániť tomuto procesu“. S takýmto postupom nesúhlasí. Ak totiž Európska únia ponúkne Ukrajine iné podmienky pre vstup do EÚ ako ponúkla štátom západného Balkánu, porušuje tým podľa Chmelára svoje vlastné pravidlá.

Mierová iniciatíva vlády

Poradca premiéra je presvedčený, že tieto pozície si treba dôkladnejšie vydiskutovať aj u nás doma. Preto by slovenská vláda podľa neho mala podporovať také podujatia, ktoré sú v súlade s jej zámerom transformovať Slovenskú republiku na mierový štát. „Potrebujeme hľadať nástroje, ako podporovať mier, nie ako plánovať vojnu. Ak v našich oficiálnych stanoviskách zaznieva, že od EÚ a NATO očakávame viac mierových iniciatív, čudujem sa, že z týchto miest ešte nezaznela otázka – a prečo ich nenavrhujeme my?“ zamýšľa sa Chmelár.

Ako ďalej tvrdí, sme integrálnou súčasťou oboch zoskupení s právom predkladať akékoľvek iniciatívy. Je presvedčený, že naša zahraničná politika by mala byť v tomto smere aktívnejšia. „Vari neočakávame mierový plán pre Ukrajinu od USA, Veľkej Británie, Nemecka alebo Poľska. Tieto štáty sú priamo zainteresované na pokračovaní a stupňovaní konfliktu. Iniciatíva by preto mala vzísť od nás. A na to všetko potrebujeme k našej deklarovanej „suverénnej a mierovej zahraničnej politike“ pristupovať systémovo a inštitucionálne,“ dodáva.

„Už dlhé roky sa angažujem v tom, aby na Slovensku vznikla mierová alternatíva voči Globsecu. Bratislava má na to predsa všetky predpoklady. Kedysi dostala prezývku „mesto mieru“. Pred takmer deviatimi rokmi tu vznikla medzinárodná iniciatíva Zjednotení za mier. Jej signatármi sa stali poprední štátnici, vedci, umelci, disidenti a mieroví aktivisti z 8 krajín Európy, okrem iných aj bývalí prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič,“ pripomenul. Ďalej vyzýva, aby sme nezabúdali podľa neho na tú najdôležitejšiu a doteraz nevypočutú výzvu pápeža Františka. Ten v Prezidentskej záhrade v Bratislave vyzval Slovensko, aby sa stalo „poslom mieru v srdci Európy“. „Kedy, ak nie teraz by sme sa mali pokúsiť naplniť jeho prosby?“ pýta sa Chmelár.

Mierová konferencia a mierový inštitút

Je presvedčený, že slovenská vláda by mala namiesto militaristického Globsecu v zmysle svojej politickej filozofie a programového vyhlásenia podporovať mierové iniciatívy a vytvorenie medzinárodnej mierovej konferencie. „Na nej by sa mohli politici túžiaci po spoločnosti zahraničných hviezd fotiť s tými istými lídrami. Ibaže by už neriešili, ako efektívnejšie viesť vojny, ale ako dosiahnuť udržateľný mier a vybudovať kultúru mieru,“ konštatuje.

Podľa jeho názoru by okrem konferenčnej časti mala mať mierová politika aj svoje inštitucionálne zabezpečenie po vzore škandinávskych krajín. Vo viacerých európskych štátoch má totiž mierová politika svoje nástroje vo forme tzv. mierových inštitútov. Ten najznámejší sídli vo Švédsku, píše. „Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) je dnes najprestížnejšou organizáciou presadzujúcou odzbrojenie vo svete,“ zdôraznil Chmelár. Ďalším príkladom je podľa jeho slov Nórsky Inštitút pre výskum mieru v Osle (PRIO). „V strednej Európe zatiaľ nič podobné nemáme, takže vytvorenie Slovenského mierového inštitútu by bolo priekopníckym činom, ktorý by mohol prispieť k tomu, aby bolo Slovensko vnímané ako mierový štát,“ vyjadril sa.

„Som presvedčený, že pravidelné medzinárodné mierové kongresy na Slovensku s podporou vytvoreného Slovenského mierového inštitútu pomôžu aj našej vláde a našej diplomacii lepšie formulovať vízie, ciele, stratégie a nástroje našej zahraničnej politiky,“ uviedol v závere.

ereport.sk