Štátny tajomník MIRRI: Remišová bola na ministerstve zbraň hromadného ničenia

Štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Michal Kaliňák (Hlas-SD) si je vedomý toho, že vstupom do politiky si na seba „uplietol bič“. Spravil to však preto, aby mohol z inej pozície, ako zastával na ZMOSE samospráv zaviesť do praxe to, čo vládam roky radil, no druhá strana ho nepočúvala.

Teraz je podľa neho najvyšší čas presadiť návrhy, ktoré mohli už dávno fungovať. V relácii Karty na stôl hovoril však aj o tom, ako pritiahnuť zamestnávateľov do tzv. hladových dolín.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Štátny tajomník MIRRI považuje za kľúčovú vec diskusiu so samosprávami, bez ktorej nesmú byť na samosprávy presunuté kompetencie. A už vôbec nie bez financií. Ďalšou vecou, ktorá sa dostala do PVV je medzirezortná spolupráca v oblasti pomoci samosprávam. MIRRI však má aj plán na to, čo s rozvojom menej rozvinutých regiónov.

Kompetencie bez peňazí podľa Kaliňáka neho nie sú cesta.

Model bezpečnej samosprávy

„Po schválení PVV v parlamente nastala situácia, kedy môžeme povedať: rezort hospodárstva rieši hospodársku politiku, s nami v tandeme riešime lokálnu hospodársku politiku. Rezort práce je o zamestnanosti a zamestnávaní, pre nás je dôležitá sociálna ekonomika. Rezort vnútra musí riešiť bezpečnosť, my sme si dali do PVV, že vytvoríme model bezpečnej samosprávy,“vysvetľuje Kaliňák a dodáva, že to je aj o cestovnom ruchu, cezhraničnej spolupráci či rómskych komunitách. Ak sa chceme dopracovať k výsledku, je potrebná medzirezortná spolupráca.

Na hojnosť si regióny sťažovať nemôžu

Pri eurofondoch a pláne obnovy ide o veľký balík peňazí, pri ktorom podľa odborníka na samosprávu je na mieste otázka, či to slovenské regióny dokážu prijať cez zrealizovateľné projekty. Pripomína súčasnú situáciu, kedy niektoré ministerstvá šli do projektov, ktoré nevedeli rozbehnúť.

„Preto musíme pozerať na to, aby sme plynule presúvali čo najviac peňazí a aby sa samosprávy plynule nachystali na čo najlepšie čerpanie,“vysvetľuje Michal Kaliňák s tým, že ak sa správne nastaví harmonogram čerpania, bude sa vedieť na to pripraviť aj samospráva, aj stavebný priemysel v regióne a tak sa dá cez dodávateľov či už asfaltu, alebo montérok naštartovať rozvoj ekonomiky.

„Pretože tieto investície z eurofondov pôjdu do budovania infraštruktúry, do skvalitňovania života v regiónoch,“ vysvetľuje Kaliňák s tým, že eurofondy nie sú najvyššou métou, ale prostriedkom na dosiahnutie konkrétnych zámerov a plánov, ktoré už sú tu od budúceho roka.

Najzaostalejšie regióny sú práve prihraničné, preto sa štát chce zamerať nie na nezamestnanosť, ale cez kritériá možnosti zamestnanosti. Zamerať sa treba aj na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kvalitu infraštruktúry, čo celkove prinesie index nie najmenej rozvinutých okresov, ale o okresoch, ktoré potrebujú prioritnú pozornosť. V regióne preto bude musieť zostať čo najväčší balík peňazí, ktoré sa použijú na jeho rozvoj.

hlavnydennik.sk