Hrnko k „matovičovej grcanici“: Máme vládu, skončime studenú občiansku vojnu

Habemus Imperium! Máme vládu! Máme skutočnú, legitímnu, z volieb vzišlú vládu po takmer roku vajatania a bezprízorného upadania našej vlasti. Habemus Imperium, malo sa ozývať v prezidentskom paláci a nad jeho strechou sa mal vznášať poriadny kúdol bieleho dymu.

Asi by som chcel veľa. Dočkali sme sa len plno čierňavy odparujúcej sa podľa jedných z tzv. mienkotvorných, podľa druhých konšpiratívnych médií. A – samozrejme – ešte jednej anekdotickej zaujímavosti.

Fotografie troch ústavných činiteľov, na ktorej jeden z nich vyzeral, ako keby zjedol poriadne veľký citrón, možnože limetku. Ale nebuďme útlocitní. To sa stáva ľuďom, ktorí na svoju funkciu neboli pripravení predchádzajúcimi politickými zápasmi.

Habemus Imperium. Máme vládu, kompletnú aj s reštaurovaným parlamentom. Ale namiesto zbratania sa zástupcov Lehockých a Bešeňovských po “reštaurácii” župného zastupiteľstva v známom filme Zemianska česť, zástupcovia Tátokrajiny o zbratanie nestoja.

Matovičova „grcanica“

Tá doslova, s prepáčením za výraz grcanica, ktorú na P. Pellegriniho “vylial” enfant terrible slovenskej politickej scény I. M., len tak neuschne. Zdá sa, že toto indivíduum sa svojich “dobrých” zvykov nemieni vzdať. Ako by naňho mala reagovať ostatná časť parlamentu, naznačil p. Šutaj-Eštok. Ignorovať ho a nereagovať na jeho choromyseľné reči. A rovnako by sa mala voči nemu správať aj tlač, ktorá to so Slovenskom myslí vážne.

Nová vláda a nový parlament to určite nebudú mať ľahké. Po rokoch devastácie a vytvárania situácie, v ktorej si mnohí kládli otázku, či prežije vôbec slovenská štátnosť, bude treba urobiť mnoho opatrení, aby sa to už nemohlo zopakovať.

Tie bude treba urobiť v oblasti Ústavy, zákonov, ale aj v takej obyčajnej ľudskej morálke. Nemôže totiž existovať jeden meter na “našich” a iný meter na ostatných.

V Ústave treba určite zrušiť dodatok, ktorý bol prijatý počas Radičovej vlády a ktorý umožňuje, aby vláda bez dôvery v parlamente mohla vládnuť viac ako jeden mesiac.

Viem, že strany jedného muža sú založené na existencii jedného volebného obvodu na celom Slovensku, ale ak sa chceme zbaviť takých fenoménov ako Matovič, Sulík et company, nedá sa to bez rozčlenenia SR na aspoň toľko volebných obvodov, koľko máme žúp.

Bez toho, aby sa urobil poriadok s tlačou a neziskovými organizáciami s politickou agendou, nebudeme mať pokoj pod lipami.

Poriadok s persónami bez mandátu

Redaktor v politickej debate, má vyťažovať politika, nie mu oponovať s iným politickým názorom. Ak to chce robiť, nech odovzdá mikrofón a ide do politiky. Ľudia bez mandátu (a to sa týka televízií, tlače i neziskoviek) môžu politiku komentovať, ukazovať, kde sa robia, chyby a pod., ale nemajú bez zodpovednosti k občanovi, presadzovať svoje politické názory a vnucovať ich ostatným.

Takže máme svoju vládu. Táto vláda síce dostala mandát len od časti spoločnosti (časť = pars; z toho je slovo party = strana), ale vládnuť nám bude všetkým. Ak bude úspešná, budeme sa mať lepšie všetci. Ak bude neúspešná, budeme sa mať horšie všetci.

Opozícia (a myslím aj rôzne rektorky, ktoré svoju akademickú pôdu využívajú na zbytočné politizovanie), by preto nemala hádzať vláde polená pod nohy, ale poukazovať na to, čo robí vláda zle a ako by to robili oní, aby to bolo lepšie.

Tak by mala vyzerať politika v konsolidovanom štáte. Slovenská republika si už ďalej nemôže dovoliť studenú občiansku vojnu, ktorá sa tu vedie nepretržite od roku 1990.

Saďme olivy, nekujme meče.

Anton Hrnko

facebook/skspravy.sk