„Západ bojuje proti nám a vo svojom boji využíva ruky a telá Ukrajincov,“

Šéf ruskej diplomacie v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti zo snahy oslabiť ruský vplyv v Arménsku. Dodal však, že aj samotné Arménsko prilieva občas olej do ohňa.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo svojom prejave poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré d minuloročného útoku Ruska dostal Zelenského režim, ako aj na podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine.

Západné mocnosti svojou podporou Ukrajiny fakticky vstúpili do priameho boja proti Moskve, uviedol v sobotu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

„Môžete to nazvať akokoľvek, ale bojujú s nami, priamo bojujú s nami. Nazývame to hybridnou vojnou, ale to na veci nič nemení,“ povedal Lavrov na tlačovej konferencii v OSN.

Prezident USA Joe Biden opakovane vyhlasuje, že sa usiluje vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom, a americké jednotky tam nepošle. Jeho administratíva sa tiež dištancovala od ukrajinských útokov na samotnú Ruskú federáciu.

Lavrov však poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré Kyjev dostal od minuloročného útoku Ruska, ako aj na podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine.

Západ „de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov“, povedal Lavrov.

„Myslím si, že každý, kto sa tu aspoň trocha venuje situácii na Ukrajine, veľmi dobre vie, že Američania, Briti a ďalší bojujú predovšetkým tým, že poskytujú (Kyjevu) stále viac a viac zbraní,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Poukázal tiež na prítomnosť západných žoldnierov na Ukrajine. Spojené štáty a viaceré ďalšie západné vlády však tvrdia, že odrádzajú svojich občanov od cestovania na Ukrajinu a že takíto bojovníci konajú „na vlastnú päsť“.

Lavrov sa zúčastnil na výročnom Valnom zhromaždení OSN, kde sa všetky oči upierali na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý priletel do New Yorku požiadať o väčšiu podporu proti ruskej invázii. Zelenskyj v stredu vystúpil na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom žiadal, aby bolo Rusku odobraté právo veta.

Zelenskyj presadzoval desaťbodový plán na ukončenie vojny, ktorý by zahŕňal úplné stiahnutie Ruska z ukrajinského územia – vrátane Krymu, ktorý Moskva obsadila v roku 2014 – a vytvorenie osobitného tribunálu na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, pripomína AFP.

Lavrov sa Zelenského plánu „vysmial“ a odsúdil USA a EÚ za jeho podporu. „Nie je realistický a všetci to chápu, ale zároveň tvrdia, že je to jediný základ pre rokovania,“ povedal Lavrov. „Vyvodzujeme z toho záver, že nikto nechce vážne prejaviť pochopenie pre to, čo sa deje,“ zakončil.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu na pôde Organizácie spojených národov v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti z toho, že „ťahajú za nitky“, aby oslabili ruský vplyv nad Arménskom. Dodal však, že aj samotné Arménsko „prilieva z času na čas olej do ohňa“.

Lavrov vo svojom prejave spomenul vysokopostaveného arménskeho politika, ktorý povedal, že ruský prezident Vladimir Putin po bojoch v roku 2020 odovzdal Náhorný Karabach Azerbajdžanu. „Je absurdné nás z toho obviňovať,“ poznamenal Lavrov.

„Podobných politikov s podobným pozadím je (v Arménsku) veľa, ale sme presvedčení, že arménsky ľud si pamätá svoju históriu,“ dodal ruský minister.

Zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že Arméni zostanú spojení s „Ruskom a inými spriatelenými štátmi v regióne, a nie s tými, ktorí sa prihŕňajú zo zahraničia“.

Lavrov poukázal na deklaráciu podpísanú v roku 1991 v najväčšom kazašskom meste Almaty, v ktorej sa uvádza, že hranice nových nezávislých krajín, ktoré boli dovtedy sovietskymi republikami, sú nemeniteľné.

Táto deklarácia podľa Lavrova tvrdí, že „Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu – čisto a jednoducho“.

Viac vo videu:

Arménsko vyzvalo OSN, aby do Karabachu vyslala misiu na zaistenie práv

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan v sobotu vyzval Organizáciu Spojených národov (OSN), aby vyslala misiu na zaistenie bezpečnosti etnických Arménov v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach po tom, ako sa tohto územia zmocnil Azerbajdžan. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Mirzojan na pôde OSN obvinil Azerbajdžan z plánovania etnických čistiek v Náhornom Karabachu. OSN by podľa neho mala okamžite poslať do regiónu misiu na „monitorovanie a posúdenie situácie v oblasti ľudských práv, humanitárnej a bezpečnostnej situácie na mieste“.

Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov v ten istý deň na Valnom zhromaždení OSN uviedol, že jeho krajina bude Arménov v Náhornom Karabachu rešpektovať. „Chcel by som zopakovať, že Azerbajdžan je odhodlaný reintegrovať etnických Arménov žijúcich v karabašskej oblasti Azerbajdžanu ako rovnocenných občanov,“ povedal Bajramov.

„Naďalej pevne veríme, že pre Azerbajdžan aj Arménsko existuje historická príležitosť na nadviazanie dobrých susedských vzťahov a mierové spolužitie,“ dodal azerbajdžanský minister.

Do Arménska odíde 120-tisíc karabašských Arménov

Okolo 120.000 etnických Arménov, ktorí žijú v Náhornom Karabachu, odíde do Arménska, pretože sa obávajú etnických čistiek zo strany Azerbajdžanu. Pre agentúru Reuters to v nedeľu uviedlo vedenie tohto odštiepeneckého regiónu.

„Naši ľudia nechcú žiť na území, ktoré je súčasťou Azerbajdžanu. 99,9 percent z nich radšej opustí naše historické územia,“ povedal predstaviteľ karabašských Arménov David Babajan, ktorý je poradcom Samvela Šahramanjana, prezidenta samozvanej Republiky Arcach.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v piatok na rokovaní vlády zopakoval, že nie je bezprostredne potrebné, aby etnickí Arméni v Karabachu opustili svoje domovy. Dodal však, že Arménsko je v prípade potreby pripravené prijať až 40.000 karabašských evakuantov.

Arménsko obvinilo Azerbajdžan z „etnických čistiek a masových zverstiev“ voči arménskej populácii v Karabachu.

Azerbajdžan deklaruje, že chce tento región integrovať. Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov na pôde OSN avizoval, že jeho krajina je odhodlaná zaručiť obyvateľom Náhorného Karabachu „všetky práva a slobody“ v súlade s ústavou a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.

Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci „protiteroristickej operácie“, ktorej cieľom malo byť „nastolenie ústavného poriadku“. Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.

V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.

Zdroj: cas.sk / topky.sk (1), (2), (3) / YouTube / InfoVojna