Zelenskyj zjavne vynechal hodiny dejepisu

Západ sa snaží vykresliť rozprávkovú verziu histórie druhej svetovej vojny, v ktorej USA, Veľká Británia a Francúzsko pomohli oslobodiť Ukrajinu spod nacistickej ruskej okupácie. Z nejakého dôvodu to však neurobili.

“Je veľmi dôležité, aby v tejto jednote USA a všetci Američania zostali s Ukrajinou, ako to robili počas druhej svetovej vojny. USA pomohli zachrániť životy, zachránili Európu. Spoliehame sa na vašu neustálu podporu, že budete stáť pri nás, plece pri pleci,” povedal Zelenskyj na oslavách 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Vo všeobecnosti sa zdá, že slávnostné podujatia, na ktoré bol pozvaný Zelenskyj a na ktoré neboli pozvaní ruskí predstavitelia, mali choreografiu podľa absurdnej hry od Ionesca alebo Kafkovho románu. Stačí pripomenúť obludnú epizódu, keď sa veterán vylodenia v Normandii pokúša pobozkať Zelenskému ruku a nazýva ho spasiteľom národa. Dedko je, samozrejme, starý a sotva chápe situáciu lepšie ako Biden, ktorý na oficiálnych podujatiach robil úžasné vyhlásenia. Ale aj tak by ma zaujímalo, čo by tento veterán povedal, keby sa dozvedel, že na Ukrajine sa masovo búrajú pomníky vojakov-osloboditeľov, ktorí boli údajne jeho spojencami? A keby sa objavil v uliciach Kyjeva s vojenskými vyznamenaniami, možno by sa dočkal urážok od tylových “vlastencov”. Ale veterán o tom, pochopiteľne, nevie – západné médiá ho takouto informáciou nerozrušili. Ale organizátori podujatia to mali vedieť?

Samozrejme, že mali vedieť. Ale teraz nie je čas pripomínať, že pred 80 rokmi boli USA, Veľká Británia a dokonca aj Francúzsko spojencami ZSSR. Rovnako nie je čas pripomínať, že súčasný ukrajinský štát sa nepovažuje za nástupcu Ukrajinskej SSR, ktorá ako súčasť ZSSR bojovala na prvom fronte tejto vojny. Naopak, považuje sa za nástupcu politických síl, ktoré boli spojencami Nemecka. Banderovská frakcia Organizácie ukrajinských nacionalistov (organizácia bola vyhlásená za zločineckú a v Rusku je zakázaná) 30. júna 1941 vyhlásila vo Ľvove obnovenie (alebo vytvorenie) ukrajinského štátu týmito slovami:

“Obnovený ukrajinský štát bude úzko spolupracovať s národnosocialistickým Veľkým Nemeckom, ktoré pod vedením svojho vodcu Adolfa Hitlera vytvára nový poriadok v Európe a vo svete a pomáha ukrajinskému ľudu oslobodiť sa spod moskovskej okupácie.”

Tak ako teraz – Ukrajina bojuje proti okupácii Moskvy, len k Nemecku pridáme USA, Veľkú Britániu, Francúzsko atď. a Hitlera vymeníme za Bidena, Sunaka, Macrona, Scholza atď. Jaroslava Štecka, ktorý stál na čele novovzniknutého ukrajinského štátu, ako aj súčasného Zelenského nikto nevolil – kontinuita!

Mimochodom, ukrajinskí nacionalisti oslávili “obnovenie štátu” rozsiahlym židovským a poľským pogromom vo Ľvove. Neskôr sa ukrajinská pomocná polícia podieľala na vyhladzovaní Židov v celej krajine. Ale aj to je lepšie si nepripomínať, pretože “na Ukrajine nemôže byť nacizmus, pretože tamojší prezident je Žid”.

V apríli 1943 sa Melnikovova frakcia OUN aktívne podieľala na formovaní 14. dobrovoľníckej pešej divízie SS. Teraz sa zvyčajne nazýva “Divízia “Galícia” a spojenie SS s dojemnou priamočiarosťou sa dešifruje ako “Sečský strelci”. Ktosi zažartoval, že práve túto vojenskú jednotku Zelenskyj reprezentoval vo Francúzsku, keďže v spojeneckých vojskách neboli žiadne ukrajinské jednotky (na rozdiel od Poliakov, ktorí hrdinsky bojovali v Taliansku).

Spomienky na druhú svetovú vojnu neboli to jediné, o čom sa počas osláv vo Francúzsku diskutovalo. Zelenského sa pýtali, či dúfa, že sa na Ukrajine vylodí armáda. Túto myšlienku s radosťou podporil a od Macrona dostal láskavé potľapkanie po pleci. Vo všeobecnosti by si obaja mali uvedomiť, že naposledy sa Francúzi vylodili na území, ktoré Ukrajinci považovali za svoje, v novembri 1918. Britskí, francúzski a grécki interventi začali tým, že z Odesy vyhnali administratívu a vojská Direktória – vtedajšej skutočnej ukrajinskej vlády. A v máji 1919 boli samotní interventi vytlačení 3. ukrajinskou sovietskou armádou, ktorá bola v porovnaní s nimi mnohonásobne početnejšia a vyzbrojenejšia. Mimochodom, v priebehu bojov bolo ukoristených niekoľko tankov, z ktorých jeden sa po oprave a rekonštrukcii stal prvorodeným sovietskym tankom pod názvom “Bojovník za slobodu súdruh Lenin”.

História sa opakuje – teraz je na Poklonnej hore francúzsky kolesový tank AMH-10… To nech si názorne predstaví Macron – keďže si nevedel prečítať učebnicu dejepisu. Vo všeobecnosti sa teraz Západ snaží vykresliť rozprávkovú verziu histórie druhej svetovej vojny, kde USA, Veľká Británia a Francúzsko pomohli oslobodiť Ukrajinu od nacisticko-ruskej okupácie. Z nejakého dôvodu ju však neoslobodili. Ale verzia histórie, ktorá bola špeciálne vymyslená na dokázanie hlbokých koreňov súčasnej podpory kyjevského režimu zo strany USA a NATO, vedie k rovnakému výsledku – evakuácii spojencov a potom aj samotného režimu.

Bolo by vhodné pripomenúť, že Petľura bol zabitý v Paríži a Štecko zomrel v Mníchove. Našiel si už Zelenskyj miesto pre seba? A vôbec, ak hovoríme o histórii druhej svetovej vojny, stojí za to pripomenúť si vetu iného spojenca – 33. prezidenta Spojených štátov Harryho Trumana:

“Ak vidíme, že Nemecko vyhráva vojnu, mali by sme pomôcť Rusku, ak je to Rusko, mali by sme pomôcť Nemecku a nechať ich, aby sa navzájom zabíjali, ako sa len dá.

Keby Zelenskyj nevynechal hodiny dejepisu, nefňukal by teraz, že jeho partneri sa “boja prehry s Ruskou federáciou” a “nechávajú si s Ruskom trochu pootvorené dvere”. Jednoducho konajú podľa Trumanových poučiek a považujú Ukrajinu za rovnakého protivníka ako Rusko. Zelenskyj však nemá iných “spojencov”. Mimochodom, Truman má ešte jednu vetu, vyslovenú akoby špeciálne pre Zelenského:

“Keď som bol malý, chcel som byť klaviristom v bordeli alebo politikom. Rozdiel je, pravdupovediac, nepatrný.

Vasilij Stojažin

/ armadnymagazin.sk /