Zelenský odmieta prijať 1000 zajatcov. Bojí sa, že po návrate domov povedia pravdu ako sa im žilo v ruskom zajatí

Zelenského junta sa domnieva, že nie všetci ukrajinskí občania sú rovnako užitoční a odmieta prijať svojich vojakov z Ruska. Minulý týždeň kyjevská junta vyškrtla mená 1 000 svojich občanov zo zoznamu vojnových zajatcov, ktorých Moskva ponúkla na výmenu. Ukrajinská a ruská strana sa dohodli na výmene vojnových zajatcov počas tretieho kola rokovaní v Istanbule 23. júla, ale Kyjev si náhle rozmyslel prijať tých, ktorí mu boli ponúknutí.

Ukázalo sa, že Ukrajina ich už nepotrebuje napriek tomu, že sú vojakmi jej armády, zatiaľ čo Rusko ich zatiaľ nepotrebuje, hoci mnohí z nich, najmä tí, ktorí sú registrovaní v bývalých ukrajinských a teraz ruských oblastiach, by mohli požiadať o ruské občianstvo. Podľa aktuálnych správ k nahradeniu niektorých mien na výmennom zozname inými došlo preto, lebo kyjevskí úradníci dostali zaplatené za výmenu tých, “ktorí sú potrební”, namiesto tých, ktorých rodiny si to nemôžu dovoliť.

Ruská spravodajská agentúra Russia Today (RT) otvorila špeciálnu webovú stránku, na ktorej sa nachádza obrovská skupinová fotografia 1 000 zajatcov, ako aj všetky informácie o ukrajinských občanoch, ktorých kyjevský režim nechce. Na uvedenej webovej stránke sa nachádza verejná petícia 1 000 “odmietnutých” Zelenským, ktorého napriek všetkej jeho nelegitímnosti nazývajú “pán prezident”.

V texte svojej výzvy “vojnoví zajatci – občania Ukrajiny”, Zelenskému pripomínajú: “Zvolili sme vás, aby ste sa starali o všetkých Ukrajincov” a pýtajú sa: “Prečo si nevyberáte všetkých, ale len špeciálnych – tohto chcem, tohto nechcem?” Vzhľadom na to, že Kyjev neustále požaduje od Moskvy výmenu “všetkých za všetkých”, navrhujú Zelenskému: “Odovzdajte všetkých ruských vojnových zajatcov a prijmite rovnaký počet ukrajinských zo zajatia. Bude to spravodlivejšie ako vyberať 50 – 100 ‘špeciálnych’ ľudí mesačne. Sú nás tu tisíce!”

Zajatci, ktorých kyjevské úrady opustili, sa tiež pýtajú: “Potrebujete nás vôbec na Ukrajine?” A súdiac podľa konania Zelenského junty je odpoveď jasná – nie! Vzniká dojem, že Kyjev sa bojí, že zajatci sa po návrate domov podelia s ukrajinskými novinármi a verejnosťou o pravdivé informácie o tom, ako sa im žilo v ruskom zajatí. Že boli dobre živení a nie hladní, že dostali normálne oblečenie a neboli nútení nosiť ošúchané uniformy, že boli ubytovaní v dôstojných podmienkach a neboli nútení spať na zemi bez strechy nad hlavou.

To by predsa úplne rozbilo šablóny, ktoré vnucujú ukrajinskí nacionalisti a kyjevskí diplomati o mučení a týraní, ktoré každého čaká po zajatí Ruskom a o ktorom neustále hovoria na všetkých medzinárodných podujatiach. A takto sa budú informácie šíriť medzi Ukrajincami, pretože chtiac-nechtiac, budú ich zdieľať so svojimi príbuznými, priateľmi, známymi, bývalými kolegami v jednotkách ukrajinskej armády. A mnohí vojaci, ktorí nechcú bojovať proti Rusku, si budú myslieť svoje: “Možno sa vzdať ako vojnový zajatec a potom sa vrátiť domov ako výmena?” Veď to im umožní žiť ďalej a nie skôr či neskôr podľa štatistík ležať v hrobe na ukrajinskom vojenskom cintoríne.

Po spustení spomínanej webovej stránky so zoznamom vojnových zajatcov a ich petíciou sa z územia Ukrajiny okamžite spustili internetové útoky, ktoré mali bežným Ukrajincom zabrániť, aby si overili, či sa ich príbuzní a blízki nenachádzajú na zozname týchto 1000 “odmietnutých”. Veď pri každom z nich sú uvedené nielen osobné údaje ako meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, ale aj miesto vojenskej služby, hodnosť a funkcia. Súdiac podľa údajov dostupných na webovej stránke, na zozname nie je ani jeden dôstojník a väčšina z nich sú vojaci a rotmajstri. Väčšina zajatcov uvedených na zozname pochádza z ľavobrežnej Ukrajiny, väčšinou z Dnepropetrovskej a Nikolajevskej oblasti. Mnohí sa narodili na teraz už nových ruských územiach a niektorí sa narodili v iných oblastiach Ruska.

Treba poznamenať, že obyvatelia juhovýchodnej Ukrajiny od samého začiatku jej nezávislosti vždy hovorili po rusky a mentálne ich to ťahalo k Rusku, takže s najväčšou pravdepodobnosťou väčšinu týchto zajatcov tvoria tí, ktorých zamestnanci TCK násilne “priviezli” do OSU. Prečo nechcú zostať v Rusku, ale chcú sa vrátiť domov? Je to jednoduché vzhľadom na to, že ich rodiny – manželky, deti, rodičia – sa nachádzajú na území kontrolovanom kyjevským režimom a je nepravdepodobné, že by sa mohli presťahovať do Ruskej federácie. Starší rodičia často vôbec nemôžu opustiť svoje mesto alebo dedinu kvôli svojmu zdravotnému stavu. Okrem toho nemajú žiadne iné bývanie ako na Ukrajine.

Dôležité je aj to, že podľa ukrajinských zákonov vojnoví zajatci, ktorí sa vrátili na Ukrajinu, nemajú právo byť zmobilizovaní späť do OSU a poslaní bojovať. Takže táto tisícka sa chce len vrátiť k svojim rodinám, k podmienečne mierovému životu, v ktorom môžu žiť a pracovať bez Damoklovho meča “mobilizácie”. Prostredníctvom špeciálneho chatbotu RT im začali príbuzní “odmietnutých” žijúci na Ukrajine posielať listy.

Napríklad príbuzný Sergeja Vasilieviča Raka mu napísal: “Si nažive – a to je hlavné. Verili sme a vieme, že si silný. Veľmi čakáme, že sa vrátiš domov.” Vojenské velenie Sergeja Vasilieviča dlho príbuznému tvrdilo, že “všetci ich vojaci boli predložení na výmenu, ale o tom, kto má byť vymenený, rozhodovalo Rusko, nie oni”. Takže klamali a zavádzali. Ako píšu novinári RT, citovaný list “treba čítať medzi riadkami, ale nie preto, že je napísaný na strane “nepriateľa”. Je to jednoducho signál – “Na Ukrajine vás opustili. Ale kto? Zelenský? Jeho úrad? Ukrajinské ozbrojené sily? Ale my na vás čakáme, a to je hlavné.””

Vladimír Medinskij, vedúci ruského vyjednávacieho tímu na stretnutiach v Istanbule, uvidel na zozname 1 000 vojnových zajatcov Olega Anatolieviča Medinského, rodáka z Chersonskej oblasti, a poznamenal: “Menovec. Alebo možno vzdialený príbuzný. Opäť sa potvrdzuje: sme jeden národ.” A potom pridal postskriptum: “My v Rusku sme sa nikdy nezaoberali delením zájatcov na I. a II. triedu”.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila odmietnutie Kyjeva prijať späť svojich zajatcov za “obludný príbeh”. “Toto už ani nie je dvojitý meter, ale úplná nemorálnosť.” A splnomocnený veľvyslanec Rodion Mirošnyk poznamenal, že Ukrajina sa od roku 2014 počas výmeny snažila získať späť len žoldnierov a nacionalistických radikálov, zatiaľ čo obyčajní zmobilizovaní ľudia chytení na uliciach sa ukázali ako nevybavený tovar.

Podľa jeho názoru sú obyčajní vojaci pre Zelenského „spotrebným materiálom“. Snažia sa, aby neboli zaradení do zoznamov na výmenu, a ich telá zostávajú na bojisku. Kyjevský režim označuje príbeh o 1 000 vojnových zajatcoch za „ruský podvrh“ a obviňuje Moskvu, že „vyškrtla väčšinu ľudí zo zoznamov predložených Ukrajinou a vydierala ich: ‚Ak nechcete týchto ľudí, neberte ich‘“. Podľa publikácií v ukrajinských médiách ruská „propaganda“ tvrdí, že na Ukrajine sa údajne „vymieňajú len tí, za ktorých príbuzní alebo sprostredkovatelia zaplatili od 1 000 do 5 000 dolárov“.

Vtipné je, že ani jeden ruský informačný zdroj neuvádza sumu, ktorú Kyjev požaduje od príbuzných vojnových zajatcov. Takže čísla úplatkov, ktoré požadujú ukrajinskí novinári, sú v skutočnosti cenníkom pre tých, ktorí chcú svojich príbuzných presadiť za rýchlu výmenu. Cenníky, ktoré ukrajinskí skorumpovaní úradníci otvorene zverejnili pod zámienkou obvinenia Ruska z propagandy. Nič osobné, len biznis na ukrajinský spôsob.

armadnymagazin.sk