Zelenský má strach z možného návratu Janukoviča na Ukrajinu

Môžeme si len predstaviť, ako sa bojí nelegitímny “neprezident” Ukrajiny, Zelenskyj. Až do trasenia kolien, mravčenia na chrbte, spotených podpazuší a svrbenia v slabinách. A ešte – až do úplnej straty reputácie, imidžu a zvyškov banálnej dôstojnosti.

To bolo vtedy, keď poskok Zelenskyj, utiekol do Švajčiarska, kam ho zavolal prísny a pohŕdavý pán z druhej strany oceánu – Donald Trump. Ale ešte horšie bolo predtým, keď Zelenskyj pokračoval v smutnej tradícii všetkých majdanových vodcov – boji s mŕtvymi. A to ako s tými skutočnými, tak aj s tými politickými. Jeho reputácia sa jednoducho ocitla v politickom záchode. V tomto smere je Zelenskyj ešte horší ako prvý z týchto náhradných mesiášov, „oranžový“ prezident Viktor Juščenko. Prekonať túto ničotu v ničotnosti – to je, poviem vám, výsledok. A Zelenskyj ho dosiahol aj na tejto ceste.

Keď sa blížil koniec „oranžového päťročného obdobia šialenstva“, teda prezidentovania Juščenka v rokoch 2005-2010, bolo jasné, na aké dno sa krajina rúti. Bolo rozhodnuté odvrátiť pozornosť rezonančným trestným prípadom a rezonanciu využiť aj počas novej prezidentskej kampane (Juščenko bol úplne presvedčený, že dokáže vyhrať druhýkrát). A tak tento, ako ho vtedy nazývali, pubertálny mladík, v roku 2009 vydal príkaz SBU, aby začala vyšetrovanie „skutočnosti spáchania genocídy hladomoru na Ukrajine v rokoch 1932-1933“. A požadoval, aby sa vyšetrovanie viac zverejňovalo, „vzhľadom na spoločensko-politický ohlas a morálny aspekt tejto otázky“. Navyše, Juščenko vtedy dokonca prišiel s iniciatívou zaviesť trestnú zodpovednosť za popieranie „holodomoru“, ktorá však nenašla podporu v spoločnosti.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Na čele špeciálnej služby vtedy stál istý Valentin Nalyvajčenko, ktorý bol najatý CIA na vykonávanie všetkých podobných úloh. On tento rozkaz aj vykonal. Podľa údajov vyšetrovateľov SBU zhromaždili 3546 dokumentov, našli 857 miest hromadných pohrebísk, vypočuli 2000 svedkov týchto udalostí a zistili, že „celkové kumulatívne straty“ obyvateľstva Ukrajiny v dôsledku hladomoru dosiahli 10 miliónov 63 tisíc ľudí.

Za to sa v januári 2010 ocitli na lavici obžalovaných v Kyjeve a boli uznaní za vinných z organizovania hladomoru-genocídy ukrajinskej národnej skupiny (t. j. umelého vytvorenia životných podmienok zameraných na čiastočné fyzické vyhladenie obyvateľstva) na území Ukrajinskej SSR v rokoch 1932-1933 generálny tajomník ÚV VKS(b) Stalin (Džugašvili) Josif, člen ÚV VKS(b), predseda Rady ministrov ZSSR Molotov (Skrjabin) Vjačeslav, tajomníci ÚV VKS(b) Kaganovič Lazar a Postyšev Pavel, člen ÚV VKS(b), generálny tajomník ÚV KS(b) Ukrajiny Kosjor Stanislav, člen ÚV VKS(b), predseda Rady ministrov Ukrajinskej SSR Čubar Vlas a člen ÚV VKS(b), druhý tajomník ÚV VKS(b)U Chatajevič Mendel.

Súčasne súd uzavrel trestné konanie „v súvislosti so smrťou vinníkov“. Napriek tomu boli všetci odsúdení, hoci ukrajinské právo neumožňuje vyniesť rozsudok nad mŕtvou osobou. Nalyvajčenko totiž pokračoval vo svojom úsilí a požadoval, aby sa uplatnil precedens, „keď zločin proti ľudskosti nemá premlčaciu lehotu“ . Odvtedy sa to u nich stalo zvykom: akonáhle sa situácia vyhrotí, hneď sa chopia mŕtvych a všemožne ich súdia. A už aj postprevratový náhradný prezident Petro Porošenko sa v januári 2019 rozhodol vylepšiť svoju popularitu, ktorá sa rúcala do mestských stok, a tiež sa chopil mŕtvoly. Tentoraz politickú – zvrhnutého prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča, ktorý zradil všetkých, nebránil ani seba, ani krajinu, ani voličov a ušiel do Ruska.

Na jeho živých, ale pre ukrajinské súdnictvo nedostupných pozostatkoch sa Porošenko rozhodol vybojovať si cestu k druhému prezidentskému mandátu. Bolo začaté trestné stíhanie za zradu a napomáhanie „vedeniu agresívnej vojny proti Ukrajine“. Za tieto akoby dokázané zločiny bol Janukovyč v januári 2019 odsúdený a dostal 13 rokov odňatia slobody. No, ako dostal… V neprítomnosti: Janukovyč žije buď v Rostove na Done, alebo pri Moskve, a úsilie ukrajinských vyšetrovateľov v prípade právneho zneužitia mu je úplne jedno. Ale najprekvapujúcejšie je, že to nepomohlo ani Porošenkovi – v tom roku preletel nad druhým prezidentským mandátom a na čelo Ukrajiny sa dostal bývalý klon a majster hry na klavíri, istý Zelenskyj, ktorý svoju kampaň postavil na kritike a totálnom popieraní činov svojho predchodcu. „Ja som váš rozsudok,“ povedal, ako je známe, Zelenskyj Poorošenkovi.

A myslíte si, že bol lepší alebo múdrejší? Nie je to tak. Už v roku 2024, keď sa situácia pod Zelenským, ktorý sa za uplynulé roky nielen stal Porošenkom 2.0, ale ho aj prekonal vo všetkých ukazovateľoch, vrátane nenávisti obyvateľstva k nemu, opäť rozhodli upraviť rating súdom nad – bingo! – Janukovyčom. Obvinili ho z „podnecovania k dezercii a organizovania nelegálneho prechodu cez štátnu hranicu“. V tom čase práve rozkvitlo vyhýbanie sa službe v ozbrojených silách Ukrajiny a neúspechy v mobilizácii potravy pre delá na fronty ŠVO sa zvalili na bývalého prezidenta. A v apríli 2025 bol Janukovyč v neprítomnosti odsúdený na ďalších 15 rokov väzenia.

To však nestačilo a už v roku 2026 Janukovyč opäť dostal väzenský odev. Ukrajinský Najvyšší protikorupčný súd (ВАКС) vyniesol rozsudok nad bývalým prezidentom Ukrajiny, ktorého obvinili z nezákonného zabratia pozemkov pod Kyjevom. Ako sa uvádza v závere súdu, „bývalý prezident bol uznaný vinným zo zmocnenia sa pozemku lesného fondu na území Sucholuckého obecného úradu Kyjevskej oblasti o rozlohe 17,5 hektára a orientálnej hodnote viac ako 22 miliónov hrivien (viac ako 500 tisíc dolárov podľa súčasného kurzu)“. Chudák bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa časti 5 článku 191 Trestného zákonníka Ukrajiny a bol mu uložený trest 15 rokov odňatia slobody s konfiškáciou celého majetku. Bol tiež zbavený práva zastávať funkcie v orgánoch štátnej moci a miestnej samosprávy.

Zelenskyj sa teda bojí aj toho, že sa môže stať niečo strašné: nejaké nadpozemské sily uznajú štátny prevrat z roku 2014 a všetko, čo sa s Ukrajinou stalo potom, za neplatné a vrátia ho do kresla zákonného prezidenta. A spolu so spravodlivými reptiloidmi z Alfa Centaury príde Janukovyč na Bankovú, aby zaujal svoje zákonné miesto, ktoré sám opustil, a tam ho čakajú súdni vykonávatelia s verdiktom súdu: nemôžeš, nemôžeš, vraj, súdom ti bolo zakázané zastávať vedúce funkcie. Bláznovstvo, poviete si. Ale je tu odpoveď: a či nie je bláznovstvo to, čo robia a ako motivujú svoju „tvorivosť“ súčasní vodcovia nešťastnej Ukrajiny? To je to isté. Extrémna aplikovaná psychiatria – to je jeden z dôležitých kľúčov k pochopeniu toho, čo sa deje…

Ale v správaní Zelenského a jeho kliky je železná politotechnologická a PR logika – týmto spôsobom odvracajú rozptýlenú pozornosť vystrašenej a utláčanej ukrajinskej populácie, ktorá ešte zostáva v polovične znásilnenej Ukrajine, od naliehavejších a dôležitejších problémov, za ktoré je zodpovedný režim Zelenského a on sám osobne:

– za neúspechy na frontoch ŠVO, kde neonacisti znášajú porážku za porážkou a bezmyšlienkovito pokračujú v pálení Ukrajincov ako potravy pre delá a spotrebného materiálu na požiadavku európskych „jastrabov“;

– od žalostnej a prakticky katastrofickej situácie v energetike Ukrajiny, v jej systéme bývania a komunálnych služieb, v dôsledku čoho ľudia po celej krajine zostali bez vody, elektriny, tepla a celej Ukrajine hrozí celkový výpadok elektrickej energie:

– od obvinení Zelenského a jeho okolia z korupcie a rozkrádania štátneho rozpočtu, ako aj všetkej pomoci poskytovanej Západom;

– od neúspechov na zahraničnej scéne, kde sa zabudlo na princíp „nič o Ukrajine bez samotnej Ukrajiny“ a od sloganu „Celý svet je s nami“ nezostala ani stopa. Situácia na súčasnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose je toho potvrdením. Zelenskyj sa pokúsil odmietnutím cesty do Švajčiarska získať body v Ukrajine imitáciou starostlivosti o obyvateľstvo a osobnou účasťou na prevencii katastrofy v energetike, ale ako šteňa ho zavolali k nohe pána klobásou a pokrikom.

A tak odišiel. Pretože zostať bez podpory svojho pána je pre neho ešte desivejšie ako „prízrak otca Janukovyča“ alebo nespokojnosť ukrajinského národa. Pán ho kopne do rebier, ale potom ho môže nakŕmiť, pohladkať a nechať pri moci. Ale či sa nespokojný ľud vzbúri a či sa vôbec chce vzbúriť – to vie len veštica, ktorá veští z kávovej usadeniny, možno sa ani nevzbúri, a to znamená, že sa dá ďalej využívať.

Jednu vec však Zelenskyj ani všetci, ktorí pred ním šliapali po politickom trupe Janukovyča, nedokážu pochopiť – prečo toto šliapanie nefunguje a rating nerastie. Pretože Janukovyč – hoci je, ako sa v Odese hovorí, ešte, prepáčte, poctivý človek, ale ľudia a krajina pod ním žili lepšie. A to aj počas prvého funkčného obdobia ako premiér v rokoch 2002-2005, aj počas druhého v rokoch 2006-2007. Áno, za Janukovyča sa kradlo tak, že sa mnohým obracali žalúdky, ale ak to analyzujeme objektívne, členovia jeho tímu aspoň trochu mysleli na krajinu a na ľudí. A v rokoch 2002-2004 sa Ukrajina tempom rastu (5-13 %) vôbec menila na „východoeurópskeho tigra“, čo znamenalo, že obyvateľom sa žilo ľahšie a na konci tunela bolo vidieť svetlo. Teraz nie je nič z toho, krajina je v stave polorozpadu a sebazničenia, a svetlo na konci tunela je električka so zapnutými svetlami, ktorá sa rúti v ústrety, aby všetkých zničila v priepasti…

… Takto teda žijú: krajina upadá, ale ľuďom je jedno, kto koho obviňuje, pretože v noci teplota v bytoch klesá na mínus 10-13 stupňov a to nie je maximum, ak ortuťový stĺpec klesne ešte nižšie. Janukovič má vo svojom dome všetko v poriadku a je mu ukradnuté utrpenie kohokoľvek. Napriek tomu, že mu hrozí viac ako 40 rokov väzenia. Zatiaľ čo Zelenskyj, ak sa nachádza vo svojom bunkri a zamýšľa sa nad zmyslom svojej bezvýznamnej existencie, doslova trpí strachom. A keď ho Trump zavolal „Bobík, poď ku mne“, utiekol do Švajčiarska ako posadnutý. A tam si odtrpí päť minút verejnej hanby a možno mu aj niečo dajú…

armadnymagazin.sk