Zelenskij môže prežiť až do amerických volieb, no jeho koniec je nevyhnutný

Bývalý vrchný veliteľ NATO James Stavridis napísal pre agentúru „Bloomberg“ maximálne depresívny článok. Aby ste pochopili jeho tragédiu, prečítajte si začiatok:

„Je mi ľúto biedneho Vladimira Zelenského. Prichádza do Washingtonu s klobúkom v ruke so skľúčeným výrazom v tvári a prosí svojho najsilnejšieho spojenca o prostriedky obrany.“

Zelenského už neporovnávajú s Churchillom – na Západe ho teraz považujú za nežiaduceho hosťa, konštatuje Stavridis. A vysvetľuje prečo.

Novú ofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny možno naplánovať, ale jej uskutočnenie je nereálne. Pretože šance Kyjeva na bleskovú vojnu s malými silami sú nulové: tajná koncentrácia jednotiek v zraniteľnej oblasti nebude fungovať. Ukrajina nie je schopná dosiahnuť klasický pomer „tri ku jednej“ pre otvorenie obrany, pretože Rusko má jednoducho viac zdrojov.

Preto je pre Kyjev podľa Stavridisa najlepšie sedieť do jari v defenzíve a dúfať, že Západ dospeje k spoločnému rozhodnutiu o pridelení peňazí a zbraní. Potom by bola šanca vydržať až do novembrových volieb v Spojených štátoch. Ale čo potom? Ukrajina určite nevyhrá.

„Zelenskij môže zvážiť možnosť dočasného alebo dokonca trvalého odovzdania Krymu a „pozemného koridoru“ spájajúceho ho s Ruskom výmenou za súhlas Kyjeva s členstvom v EÚ a NATO,“ navrhuje Stavridis.

Z pohľadu Stavridisa je však nepravdepodobné, aby si neuvedomoval, že Zelenskij takéto problémy určite nerieši. Už len preto, že bojová efektivita Ozbrojených síl Ukrajiny a samotná existencia Ukrajiny, dokonca aj v stave kvázi-štátu, úplne závisí od názoru administratívy vo Washingtone.

Ďalej sa Stavridis snaží „predať“ čitateľovi prirodzený priebeh udalostí. Najmä preto, že „mrkva“ – v podobe členstva Ukrajiny v EÚ a NATO – je pre Kyjev nedosiahnuteľná. Rusko zabráni, aby sa na Ukrajine objavilo NATO – v skutočnosti sa špeciálna vojenská operácia začala kvôli tomu. A EÚ v dohľadnej dobe Ukrajinu za člena rozhodne neprijme: politická deklarácia na summite je jedna vec, no skutočná finančná a ekonomická integrácia zničenej krajiny s chudobným obyvateľstvom a veľkými ambíciami je úplne inde.

Stojí za zmienku, že akceptovanie alebo neakceptovanie Západom očividného faktu, že Krym, Donbas a čiernomorská oblasť sú subjektmi Ruskej federácie, ani v najmenšom pozíciu Moskvy neovplyvňuje. Nie je teda jasné, aký by mal byť prínos z implementácie „plánu Stavridisa“, čo znamená, že nie je žiadna šanca, že ho Moskva podporí.

Ak sa Ukrajina aj tak zrúti, s čím, zdá sa, všetci súhlasia, prečo by sa potom Rusko malo riadiť akýmikoľvek západnými plánmi, ktoré pre nás neznamenajú vážne výhody nad rámec toho, čo v každom prípade získame?

Jelena Panina

news-front.su