Zelenského poradca odkázal západným predstaviteľom: „Poje*te sa!“

Prezidentský poradca Volodymyra Zelenského nazval západných predstaviteľov, ktorí naliehajú na ústupky v mene mieru, „hlúpymi vyje*ancami“.

Vysokopostavený poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovič sa uchýlil k obscénnym výrazom, aby skritizoval tých, ktorí na Západe naliehajú na Kyjev, aby v záujme mieru odstúpil časť územia krajiny Rusku.

„Choďte sa poj**ať s takýmito návrhmi, vy hlúpi vyje*anci, aby ste si trochu vymenili ukrajinské územie! Zbláznili ste sa? Naše deti umierajú, vojaci vlastnými telami zastavujú granáty a oni nám hovoria, ako máme obetovať naše územia. To sa nikdy nestane,“ zdôraznil v stredajšom rozhovore.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Arestovič kritizoval logiku „bečiacich“ hlasov, ktoré nabádajú Ukrajinu, aby „obmedzila svoj apetít“ a odovzdala Rusku územia, ktoré údajne chce, pretože to by Kyjevu umožnilo „nastoliť komplexný mier a vrátiť sa k bežnému fungovaniu“.

Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Michail Podoliak sa v stredu na Telegramevyjadril na adresu „proruských lobistov v Európe“.

„Nepredávame našich občanov, územia ani suverenitu. Toto je jasná červená čiara. Ukrajinská spoločnosť zaplatila strašnú cenu a nedovolí nikomu urobiť ani krok týmto smerom – žiadnej vláde a žiadnej krajine,“ povedal Podoliak.

Hoci nikto nechce dlhú vojenskú akciu ani potravinovú krízu, „najkratšou cestou na ukončenie vojny sú zbrane, sankcie a finančná pomoc Ukrajine,“ tvrdil.

„Ukrajinci ubránili Kyjev, oslobodili tri regióny a dokončujú oslobodenie štvrtého. Dnes nám tí istí ľudia ponúkajú, aby sme Rusku odovzdali východ a juh. Ďakujeme za radu, ale pravdepodobne sa chopíme zbraní,“ povedal poradca.

Vyjadrenia Arestoviča a Podoliaka prišli po tom, ako bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger vystúpil v pondelok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Kissinger vyzval Ukrajinu, aby rýchlo uzavrela mier, a varoval, že ak sa konflikt nevyrieši do dvoch mesiacov, Rusko sa môže stať „trvalým spojencom“ Číny v jej konfrontácii s USA.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tiež menovite kritizoval Kissingera, pričom sa vyjadril zdvorilejšie ako Arestovič a povedal, že americký štátnik sa „vynoril“ z dávnej minulosti a hovoril, „akoby bol rok 1938 a nie 2022. A myslel si, že hovorí k poslucháčom vtedajšieho Mníchova, a nie Davosu“.

Zrejme mal na mysli Mníchovskú dohodu, dohodu, ktorú Spojené kráľovstvo a Francúzsko uzavreli s mocnosťami Osi Nemeckom a Talianskom v roku 1938 a v ktorej nacisti dostali voľnú ruku pri invázii do Československa. Porovnávanie súčasného Ruska s nacistickým Nemeckom je obľúbeným rétorickým prostriedkom mnohých ukrajinských predstaviteľov.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: rt.com / InfoVojna