Západné médiá píšu o udalostiach na Ukrajine „orwellovské nezmysly“

V dystopickom románe Georgea Orwella „1984“ sú fiktívne superveľmoci Oceánie, Eurázie a Východnej Ázie medzi sebou neustále vo vojne. Vláda má úplnú kontrolu nad médiami a používa ich na prepisovanie histórie vždy, keď sa zo starého spojenca stane nový nepriateľ.

Niečo podobné sa deje aj na Ukrajine, píše Peter van Buren v časopise „The American Conservative“.

Dnes už nie je možné pochopiť, kto tam postupuje a kto ustupuje a americké médiá sú natoľko utopené v demagógii ozbrojeného konfliktu, že čitateľ nadobudne dojem, že Ukrajina už Rusko niekoľkokrát porazila.

Napríklad, pokračuje autor článku, Američanom sa hovorí, že Záporožskú jadrovú elektráreň ostreľujú Rusi. Ukrajinci tiež varujú, že ak sa ostreľovanie elektrárne nezastaví, dôjde k masívnej jadrovej havárii. Inšpektori OSN sú na mieste a varujú pred hroznými následkami, ak granáty zasiahnu reaktor a zlyhá chladiaci systém.

„No ak Rusi držia jadrovú elektráreň a Ukrajinci ju chcú vrátiť, tak ktorá strana vedie nebezpečné ostreľovanie? Útoky na jadrové elektrárne majú na svedomí Ukrajinci, no západné médiá sa do toho zapojili a tvrdia, že je zodpovedné Rusko. Ale to je nezmysel. Tvrdenie „Oceánia bola vždy vo vojne s Ostáziou“ je presne ten istý nezmysel, ak si pamätáte, že minulý mesiac bola vojna s Euráziou,“ píše Peter van Buren.

Poznamenáva, že Američanom sa v tejto súvislosti pripomína bývalý iracký minister informácií Mohammed Saeed al-Sahhaf, ktorý sa vychvaľoval neporaziteľnosťou irackej armády. Zdá sa, že práve z neho si vzala príklad západná tlač, ktorá informovala o „bleskovej ofenzíve“ Ukrajiny. Takmer všetky mainstreamové médiá používajú slovo „ponižujúce“, keď hovoria o ruských stratách. Ruská obrana sa vždy „zrúti“ a obrancovia „v panike utekajú“. Pripisuje sa to „vyčerpaniu“ a „slabej morálke“ ruských jednotiek. V dôsledku toho sa frontová línia „prekresľuje“ a kontúry konfliktu sa „menia“. O Putinovi píšu, že je „zatrpknutý a izolovaný“. A tiež píšu, že „ukrajinské víťazstvo zničilo povesť Ruska ako vojenskej superveľmoci“.

Jednou z metód modernej propagandy je aj zverejňovanie dosť šokujúcich údajov. Raz sa Ukrajina chválila, že zničila pomocou ATGM 509 ruských tankov. Nato médiá vyhlásia: „Vyvráťte to.“ A potom oznámia: „Áno, nemohli to vyvrátiť, takže máme pravdu.“ A napriek tomu nie sú predložené žiadne dôkazy.

„No história potvrdzuje, že 509 tankov vyradených ručným granátometom je smiešne číslo. Počas prvej vojny v Perzskom zálive, jednej z najväčších tankových bitiek súčasnosti, koaličné sily zničili len 160 irackých tankov. No bojovali proti nim tanky M-1 s najmodernejšími zameriavacími systémami a prístrojmi nočného videnia. Dokonca aj počas slávnej operácie v Ardenách bolo na oboch stranách zničených len 700 tankov,“ píše van Buren. „Pamätáte sa na obranu ostrova Zmejnyj? Pamätáte si všetky tie momenty, keď Rusku práve došli bomby a rakety? Pamätáte si ten uviaznutý ruský konvoj, kolóny vozidiel, ktorým došlo palivo? Pamätáte si na tie mohutné bezpilotné lietadlá, ktoré na Rusov zhadzovali bomby stonásobkom ich vlastnej hmotnosti? Pamätáte si všetky tie krvavé príbehy a detaily? Všetko to bola náhoda a ukrajinské víťazstvá sa akosi čudne zhodujú s časom amerických vyhlásení, že je potrebná ďalšia pomoc v podobe niekoľkých miliárd dolárov.“

news-front