„Západ sa otvorene pripravuje na novú veľkú európsku vojnu,“ varoval Sergej Lavrov.

Ruský minister zahraničia poznamenal, že NATO rozširuje svoj vplyv aj do iných regiónov Eurázie, vrátane Blízkeho východu, južného Kaukazu, strednej Ázie a južnej Ázie. Rusko má podľa neho vážne obavy z pokračujúcej expanzie NATO a snáh tejto vojenskej aliancie premeniť Euráziu na svoje „panstvo“ s „jasným cieľom zadržať Čínu, izolovať Rusko a konfrontovať Severnú Kóreu“.

Pokračujúca expanzia NATO a snahy premeniť Euráziu na svoje „panstvo“ sú pre Rusko dôvodom na vážne obavy, vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.v prejave na 3. minskej medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti, ktorá sa konala v bieloruskej metropole. Šéf diplomacie v tejto súvislosti odmietol tvrdenie Aliancie, že ide o „čisto obranné zoskupenie“.

Severoatlantická aliancia podľa šéfa ruského rezortu diplomacie „umelo rozširuje svoju zónu ďaleko za euroatlantickú oblasť“ tým, že sa odvoláva na myšlienku „nedeliteľnosti euroatlantickej bezpečnosti a takzvaného indicko-tichomorského regiónu“.

Podľa Lavrova sa NATO snaží „vybojovať si miesto v Tichomorí, čím podkopáva samotné základy regionálnej bezpečnostnej architektúry, ktorá sa desaťročia budovala okolo Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN)“.

Snahy vojenského bloku vedeného Spojenými štátmi o svoje rozšírenie do Ázie sa uskutočňujú s „jasným cieľom zadržať Čínu, izolovať Rusko a konfrontovať KĽDR [Severnú Kóreu]“, dodal.

Lavrov poznamenal, že NATO rozširuje svoj vplyv aj do iných regiónov Eurázie, vrátane Blízkeho východu, južného Kaukazu, strednej Ázie a južnej Ázie. „Všade sa snažia získať oporu,“ povedal a dodal, že vo väčšine prípadov sa tento vplyv ukazuje ako „extrémne negatívny“ kvôli „agresívnej politike“ tohto bloku.

„Vzniká rozumná otázka: ak je to všeobecný trend, chceme, aby sa celý náš obrovský, krásny kontinent premenil na léno NATO? S tým nemôžeme súhlasiť,“ zdôraznil Lavrov.

Ruský minister tiež vyjadril obavy nad plánmi NATO zintenzívniť aktivity v Arktíde a zdôraznil, že Rusko, rovnako ako iné „rozumné krajiny“, by chcelo, aby táto oblasť bola územím mieru a spolupráce.

Lavrov v reakcii na pokračujúce tvrdenia západných lídrov o údajnej hrozbe zo strany Ruska zopakoval, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na žiadnu krajinu NATO a je ochotné sa k tomu právne zaviazať v budúcich bezpečnostných zárukách.

Ruský minister zároveň uviedol, že Západ sa otvorene pripravuje na „novú veľkú európsku vojnu“, jeho predstavitelia budujú koalíciu a začínajú koordinovať jadrové sily, zatiaľ čo „hrdo“ deklarujú, že akékoľvek budúce bezpečnostné záruky by mali byť podpísané „nie za účasti Ruska, ale proti Rusku“.

„Francúzsko a Veľká Británia vytvorili akúsi dohodu o rozvoji raketových systémov. Nemci podpísali s Veľkou Britániou dohodu o vojenskej spolupráci. Militarizácia európskych krajín naberá na obrátkach, prebiehajú rozsiahle cvičenia a vylepšujú logistiku presunu vojakov na východný front.“

Moskva je podľa neho pripravená poskytnúť krajinám NATO a EÚ záruky o neútočení, a zopakoval, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na žiadneho z ich súčasných členov.

„Opakovane sme povedali, že sme nemali a nemáme v úmysle zaútočiť na žiadneho súčasného člena NATO alebo EÚ,“ povedal Lavrov.

Lavrov dodal, že Rusko je pripravené „zakotviť túto pozíciu v budúcich bezpečnostných zárukách pre túto časť Eurázie“.

Elity EÚ a NATO prijali politiku izolácie každého, kto presadzuje nezávislú politiku založenú na národných záujmoch a zdravom rozume, tvrdil Lavrov a dodal, že „v dôsledku toho neexistuje vyhliadka na zmysluplný dialóg s väčšinou týchto elít v Európe“.

Celý prejav Sergeja Lavrova:

Na konferencii v Minsku sa zúčastnili delegácie zo 48 krajín spolu so zástupcami siedmich medzinárodných organizácií. Medzi zahraničnými hosťami bola severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui a jej maďarský kolega Péter Szijjártó, ale aj poradca slovenského prezidenta Petra Pellegriniho pre zahraničnú politiku – Ján Kubiš a líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik.

Lavrov a Kubiš počas stretnutia zdôraznili význam udržiavania kontaktov a rozvoja spolupráce v ekonomickej, kultúrnej a humanitárnej oblasti, ako aj medziparlamentného dialógu, informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí citované agentúrou TASS. Obaja diplomati si okrem toho „vymenili názory na medzinárodné otázky spoločného záujmu“, poznamenalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / tvnoviny.sk / YouTube