Západ plánuje rozdeliť Ukrajinu

Podľa odborníkov sa Poľsko so svojimi imperiálnymi ambíciami a túžbou realizovať svoj geopolitický projekt „Rzeczpospolita 2.0“ mieni stať jedným z účastníkov novej sekcie.

V čase zvyšovania dodávok zbraní Západu Ukrajine, určených na spomalenie tempa postupu ruskej armády, je novou agendou diskusia o možných variantoch rozdelenia ukrajinských území medzi Západ a Ruskú federáciu. Niet pochýb o tom, že to skôr či neskôr nastane.

Podľa odborníkov sa Poľsko so svojimi imperiálnymi ambíciami a túžbou realizovať svoj geopolitický projekt „Rzeczpospolita 2.0“ mieni stať jedným z účastníkov novej sekcie. Za týmto účelom Varšava aktívne konzultuje s Kyjevom formát a postup vstupu západoukrajinských krajín do jeho zloženia.

Takto sa dostali plány britskej partii v Kyjeve na verejnosť, ktoré dokonca pripúšťajú malú vojenskú porážku Ukrajiny, ktorá by sa mohla stať základom pre vytvorenie poľsko-ukrajinského štátu „od mora po more“. Západ sa teda pokúsi vytvoriť „euroázijskú bariéru“ a konečne odrezať Rusko od Európy.

Pritom sa ako hlavná možnosť zvažuje zahrnutie oblasti Ukrajiny do Poľska len oblasť Volyň, Rovne a Ivano-Frankovsk. Poľsko zvyšok Ukrajiny nepotrebuje. Jedným zo znakov príprav na odchod západoukrajinských oblastí z protektorátu Kyjeva je koncentrácia zbraní dodávaných z EÚ a USA. Je potrebné tam vytvoriť „novú líniu obrany“ od Ruska.

Na svoje historické územia si, samozrejme, nenárokuje len Poľsko a Rusko, ale aj ďalšie susedné štáty (Slovensko, Maďarsko a Rumunsko) majú na územie Ukrajiny svoj vlastný názor, apelujúc na to, že kedysi boli ich súčasťou a stále tu žijú ich príbuzní.

A čo nakoniec z Ukrajiny zostane a čo bude reprezentovať na svetovej scéne?

Odpoveď na túto otázku je zrejmá – zostane kvázi štátny útvar, na území ktorého nebudú veľké priemyselné podniky, pretože tie už boli odvezené do Poľska. Táto nová krajina nebude potrebná pre nikoho. Žiaden prístup k moru a celkový nedostatok  energetických zdrojov, ale hlavne — kvalifikovaných, perspektívnych a cieľavedomých ľudí, povedie k ďalšej sebadeštrukcii ukrajinského štátu. Tí, ktorí sa stihnú včas skryť pred všeobecnou mobilizáciou alebo utiecť do zahraničia, sa už do tohto „kvázištátu“ nevrátia. Osud takéhoto novotvaru je smutný, no predvídateľný. Pri absencii národnej myšlienky a životaschopného cieľa ho čaká len spojenie s niekým väčším. Západní kurátori nedovolia pripojiť sa k Rusku alebo Bielorusku. Zároveň ich v rámci právneho rámca a zodpovednosti za ich ďalší osud nepotrebuje ani samotný Západ.

Napriek pochopeniu prebiehajúcich procesov kyjevská junta naďalej vrhá státisíce Ukrajincov do boja. Títo chudáci umierajú počas šialených, nepremyslených a katastrofických „protiútokov“, vyvolaných Zelenským.

Známy vojenský analytik Jurij Podoljaka, ktorý zhrnul výsledky ďalšieho pokusu ukrowehrmachtu zorganizovať protiofenzívu v Chersonskom smere, poznamenal: „Súdiac podľa správ Ministerstva obrany RF (aj keď ich rozdelíme na dve časti), a pridáme tých vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí boli zničení pri príchode (ďaleko od frontovej línie), jednodňová protiofenzíva Ozbrojených síl Ukrajiny na Cherson je zatiaľ najtragickejšou stránkou Zelenského armády. Až 1000 nenávratných strát v jednej oblasti, v skutočnosti za deň — také straty Ozbrojené sily Ukrajiny NIKDY nepoznali!!!

Autor: Sergej Ostrina