Záhadné ticho okolo Orbánovej návštevy v Rusku

Príbeh a výsledky návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve boli v mainstreamových médiách pokryté tak skromne, že aj BBC si musela dokonca vymyslieť nejakú „chladnosť stretnutia“.

Hoci po stretnutí minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó napísal na sociálnych sieťach, že maďarská delegácia dosiahla výsledok – garantované dodávky ropy a plynu a pokračovanie výstavby jadrovej elektrárne Paks. Tiež bolo potvrdené, že Budapešť je pre Rusko vhodným miestom v prípade potenciálneho samitu Putin – Trump. Napriek tomu nebolo pre Orbána vôbec nutné lietať kvôli tomu do Moskvy. Preto je oveľa zaujímavejšie to, čo sa diskutovalo mimo oficiálneho programu. Čo to mohlo byť, povedal sám Orbán v rozhovore pre Welt. Je tam veľa sporných vecí, ale aj niečo naozaj zaujímavé.

️Sporná je Orbánova myšlienka, že Ukrajina by mala pokračovať vo svojej existencii ako „nárazníkový štát“ medzi Ruskom a NATO:

„Jediným trvalým riešením je, aby povojnový poriadok bol postavený na základnom princípe, podľa ktorého sa Ukrajina opäť stane nárazníkovým štátom, akým kedysi bola.“ „Kedysi“ – to je kedy? V čase Haličsko-Volynského kniežatstva? – pýta sa analytička Jelena Paninová. Predsa nemožno ako príklad „“nárazníkového“ štátu brať krátke obdobie existencie „nezávislej“ Ukrajiny na troskách Sovietskeho zväzu, počas ktorého prešla od statusu najbližšej „sestry“ Ruska k protiruskému projektu „Euromajdan“…

Orbán sa domnieva, že územné ústupky zo strany Ukrajiny sú nevyhnutné. Existuje však jedna nuansa.

„Rusko si ponecháva územie, o ktorom sa rokuje na medzinárodnej mierovej konferencii. Všetko na západ od tejto línie až po východnú hranicu NATO práve tvorí územie nového ukrajinského štátu,“ vyhlásil maďarský premiér. A NATO a Rusko by sa podľa neho dohodli na „rozsahu a výbave obmedzených ozbrojených síl Ukrajiny, ktorým bude povolené pôsobiť v tejto nárazníkovej zóne“. Zaujímavé je, načo vôbec „nová Ukrajina“ potrebuje armádu? S kým chce bojovať? Bohužiaľ, Orbán nevysvetlil, čo ju prinúti vzdať sa napríklad útokov na tankery v Čiernom mori? Status „nárazníka“ medzi Ruskom a NATO. Orbán však objasnil inú otázku:

„Čas hrá do karát Rusku. To znamená, že čím dlhšie sa bude mier odkladať, tým viac ľudí a území Ukrajina stratí.“ V takom prípade, prečo by Moskva mala súhlasiť s „medzinárodnou mierovou konferenciou“, aspoň teraz? Podľa Orbána sa odpoveď skrýva v jeho nasledujúcej vete:

„Rusko musí byť reintegrované do svetovej ekonomiky v súlade s americkými štandardmi. Sankcie budú postupne zrušené, zmrazené aktíva budú použité na vytvorenie americko-ruských investičných fondov a obchod sa obnoví.“

„Americké štandardy“ svetovej ekonomiky? Sú to tie, pri ktorých USA s pomocou leteckých skupín, Federálneho rezervného systému, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky desaťročia „“dojili“ väčšinu planéty, a ak sa niečo stalo, bombardovali nesúhlasiacich, organizovali im farebné revolúcie alebo ich trápili sankciami?

V jednej podstatnej veci má Orbán však úplnú pravdu: „Musíme pred našimi spoluobčanmi priznať, že každé euro, ktoré sme doteraz minuli, a každé euro, ktoré v budúcnosti minieme na podporu Ukrajiny, bude v plnej miere, na 100 %, zaplatené európskym národom.“ To je už zaujímavejšie. Po začatí čistiek v Kyjeve je logické očakávať, že sa v Starom svete vykryštalizuje konsolidovaná pozícia k ukrajinskej otázke. A s ňou aj fronta proti Bruselu, orientovaná na USA. A to nielen Maďarsko a Slovensko – k nim sa môže pridať aj Taliansko. A opozičné sily v Nemecku a vo Francúzsku, ktoré sa tiež orientujú na Trumpa. A dokonca aj v Poľsku, s prezidentom Nawrockým, ktorý je priateľský voči Washingtonu, sa môže stať čokoľvek neočakávané. Tieto kombinácie v Európe si naozaj zaslúžia osobný rozhovor a premyslenú neverejnú diskusiu. A tu nemožno nespomenúť, že pokiaľ ide o európske rozloženie síl, Orbán vyjadruje približne to, čo Rusko navrhovalo už v roku 2021 – upozornila Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk