Za toto už mali padať hlavy a minister podať okamžite demisiu! Tieto genderové ideologické svinstvá tlačia študentom na Slovensku!

V septembri Filozofická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave zverejnila na svojom webe dokument pod názvom Rodovo inkluzívne vzdelávanie na vysokých školách – Príručka pre pedagogický personál vysokých škôl.všimol si portál Postoj.sk.

Tento 22-stranový elaborát je súborom nástrojov na inkluzívny prístup k študentom na vysokých školách Slovenska. Vytvorenie príručky bolo podporené z dvoch verejných zdrojov: publikácia je výstupom z vedeckého grantového projektu VEGA Ministerstva školstva a výskumu SR č. 1/0316/22 pod názvom Multidisciplinárne aspekty feminizácie školstva, ako aj z európskeho grantu Enlight+, ktorý spája konzorcium 11 univerzít Európy, konkrétne z projektu Gender Equality and LGBT+ Inclusive Environments (Prostredie rodovej rovnosti a LGBTI+ inklúzie), známeho pod skratkou GELIE. Autorkami sú PhDr. Silvia Dončevová, PhD., doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., Mgr. Andrea Fábiková, PhD., Mgr. Miroslava Mišičková z Filozofickej fakulty UK.

100x opakovaná …

Nejde o prvú genderovú príručku UK. Volebný rok 2023 evidentne rýchlo priniesol úrodu Grohlingovho progresívneho ministrovania: vznikla príručka „25 tipov na používanie inkluzívneho a rešpektujúceho jazyka vo výučbe“.

Dostupné online :  https://uniba.sk/fileadmin/ruk/veda/projekty/Rodova_rovnost_na_UK/Na_stiahnutie/25 _tipov_na_pouzivanie_respektujuceho_jazyka.pdf aj ďalšie „20 tipov na tvorbu vyváženého obsahu“ (tiež online)

Obe sú odporúčanou literatúrou aktuálnej inkluzívnej príručky, ktorú šíri Centrum rodových štúdií UKa tiež facebookový profile fakulty, kde je uvedená v príspevku s nápisom: „ABY SI VŠETCI MOHLI PLNIŤ SVOJE SNY. Aj toto je odpoveď na otázku, prečo potrebujeme inkluzívne prostredie.“ Kolegovia z matematických odborov by sa logicky mohli spýtať: takže keď budeme mať inkluzívne prostredie, všetci si budú môcť splniť sny?

Hetero je TABU!

Dokument ponúka „praktické odporúčania, ktoré môžu vyučujúci a vyučujúce využiť pri každodennej práci“. Autorky chcú do procesu výučby zapojiť skutočne všetkých. Ako píšu, aby to bolo možné, je dôležité „vedome narúšať heteronormatívne predpoklady, teda automaticky nepredpokladať heterosexuálnu orientáciu a pri uvádzaní príkladov zo vzťahového života nepoužívať výlučne scenáre založené na rodovej binarite“. Veď čo môžu filozofovia z UK tušiť o nejakej Ústave Slovenskej republiky, ktorá spolu s biológiu definuje presne 2 biologické pohlavia – a teda žiaden rod.

Genderi v depresii

Príručka uvádza, že „podľa prieskumu o zdraví LGBTQ+ osôb v Česku a na Slovensku z roku 2023 sa až 40 percent zúčastnených nachádzalo vo vysokom až extrémnom riziku depresivity. Najviac ohrozenými skupinami pritom boli pansexuálne, asexuálne, transrodové a nebinárne osoby. Teória menšinového stresu amerického psychiatra Ilana H. Meyera poukazuje na to, že stigma, predsudky a diskriminácia vytvárajú nepriateľské prostredie so závažnými dôsledkami pre duševné zdravie. Univerzitné prostredie by preto malo byť otvorené a prijímajúce voči všetkým identitám.

Táto príručka je určená tej časti pedagogického personálu, ktorá sa chce aktívne podieľať na vytváraní takýchto podmienok. Obsahuje najmä praktické odporúčania, ktoré môžu vyučujúci a vyučujúce využiť pri každodennej práci.“ Takže skrátka – komu sa nechce ísť na liečenie depresie, nech ide študovať na UK, tam sa oňho „pedagógstvo “ postará – podľa inkluzívnej príručky.

Učiteľ má byť oboznámený s tým, „aké zámená používajú študujúce osoby v skupine“ – odporúča sa preto, aby sa vyučujúci diskrétne na začiatku semestra v dotazníku spýtal na preferované jazykové označenia ladiace so sebaurčením nebinárnych študentov. Dôraz sa kladie na želanie študenta, bez ohľadu na to, či sa napríklad meno zhoduje s údajom na občianskom preukaze alebo na prezenčnej listine z oficiálnej akademickej evidencie študentov.

Dokument je rozdelený do viacerých kapitol a za každou kapitolou nasleduje „checklist“, akýsi návod na spytovanie svedomia pre vysokoškolského učiteľa, vďaka ktorému pedagóg zistí, či a ako sa mu darí aplikovať jednotlivé usmernenia:

Vysokoškolské prostredie by malo umožniť, aby sa každá osoba mohla identifikovať s oslovením, ktoré zodpovedá jej rodovej identite, a aby toto oslovenie okolie rešpektovalo. Súčasťou inkluzívneho prístupu vo vzdelávacej praxi je preto aj zohľadňovanie nebinárnych rodových identít, teda používanie jazyka, ktorý rešpektuje existenciu, dôstojnosť a integritu všetkých osôb bez ohľadu na rodovú identitu či vzťahovú orientáciu

Diskutujme – miesto výučby

„Podporujme odbornú diskusiu o rodovej inklúzii: Vo vysokoškolskom prostredí je dôležité pravidelne otvárať diskusiu o rodovej inklúzii. Pedagogický zbor v nej zohráva kľúčovú úlohu – môže byť vzorom rešpektu a zároveň podporovať študentstvo v zdieľaní skúseností a názorov. Rešpektujúca komunikácia potvrdzuje rovnocennosť a hodnotu rozmanitých postojov,“ vyžaduje príručka. „Formulujme otázky a zadania tak, aby motivovali k zdieľaniu skúseností Pripravme diskusné témy, projektové úlohy alebo otázky, ktoré povzbudzujú študentstvo k vyjadreniu vlastných skúseností a názorov súvisiacich s rodovou identitou a rovnosťou.“

Externé riadenie?

„Spolupracujme s externými organizáciami Nadviažme spoluprácu s neziskovými organizáciami, ktoré uplatňujú rodovo inkluzívny prístup (napr. občianske združenia s ľudskoprávnym alebo multikultúrnym zameraním, organizácie podporujúce LGBTI+ komunity, krízové centrá pre osoby, ktoré čelia domácemu násiliu a pod.). Do vyučovania vnesú praktickú dimenziu a kontakt so spoločenskou realitou,“ úkolujú autorky príručky, iste s vedomím, že pre vysokoškolákov už nemusia mať súhlas rodičov, keď chcú do triedy priniesť externých žoldnierov mimo školské sylaby.

„Ombudsosoba!“

Autorka textu Stanislava Moyšová pôsobí tiež na UK – na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty. Ako tlmočníčku ju preto najviac zaujal nezvyčajný jazyk, ktorý sa používa v tejto brožúrke. „Treba uznať, že príručka je príkladom precíznej a dôslednej normatívnej práce typu „škrtni a nahraď“. V 22-stranovom texte totiž nenájdeme jedno jediné podstatné meno v generickom maskulíne, teda podstatné meno, ktoré stručne a efektívne označuje funkcie, tituly či profesie a zahrňuje všetkých nezávisle od pohlavia,“ postrehla profesionálka. Teda nie sú tam spomenutí žiadni pedagógovia, ale pedagogický personál, žiadni študenti, ale študentstvo, žiadny ombudsman, ale ombudsosoba, žiadni autori, ale autorský kolektív… Autorky odviedli čistú prácu. Prečo? Lebo generické maskulínum je vraj zlé a škodlivé a treba ho vylúčiť z komunikácie,“ vysvetľuje Moyšová pre Postoj.

Choré univerzity, SAV i médiá

„Inkluzívne náhrady sa dostali aj do niektorých médií. Nezriedka sa mihnú v podobe dubletov („herci a herečky protestujú“) v Denníku N či v Aktualitách. Ich hojný výskyt si možno všimnúť na facebookovej stránke Filozofickej fakulty UK, kde alternujú študujúci so študentkami a študentmi či študentstvom. V statusoch politikov progresívneho spektra neraz defilujú ateisti a ateistky, voliči a voličky či poslanectvo,“ všíma si Postoj epidémiu progresívnych cajchov v kľúčových oblastiach spoločenského života. Keď necháme vysokoškolskú – navyše pedagogickú – generáciu takto napospas genderistickým bludom, otrávime budúcnosť národa.

ZDROJ: PostojSK / UnibaSK / Rybanská/Hl.Denník