Významný obchodník s komoditami potvrdil, že svet smeruje k vojnám o potraviny

Významný obchodník s komoditami varuje, že planéta smeruje na cestu k potravinovým vojnám. Deje sa tak uprostred protekcionistických politík a rastúcej inflácie.

Zásobovanie potravinami a bezpečnosť sa stávajú čoraz väčšími problémami na celom svete. Sunny Verghese, generálny riaditeľ singapurského poľnohospodárskeho obchodného domu Olam Agri, verí, že geopolitické napätie a ďalšie faktory podnietia konflikty o prístup k zmenšujúcim sa zásobám potravín.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Viedli sme veľké vojny o ropu. Budeme viesť ešte väčšie vojny o jedlo a vodu,“ varuje.

Ceny potravín začali počas pandémie stúpať a potom opäť prudko vzrástli, keď sa začal konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom sa očakáva, že sa situácia ešte zhorší.

Verghese tiež poukázal na nedávny trend vlád v zavádzaní obchodných bariér, keď sa snažia chrániť domácich producentov potravín. To zhoršuje infláciu potravín a vyvoláva ešte väčšie obavy o potravinovú bezpečnosť.

Podľa Verghesa bolo v roku 2022 v reakcii na konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom zavedených viac ako 1 200 necolných obchodných bariér. To viedlo k vytvoreniu toho, čo nazýva „prehnaná nerovnováha dopytu a ponuky“.

Podľa jeho názoru si vlády, ktoré sa zapájajú do tohto správania, zaslúžia veľkú časť viny.

Jednou protekcionistickou politikou, na ktorú Verghese špeciálne poukazuje, je zákaz vývozu palmového oleja v Indonézii z roku 2022, ktorý bol zameraný na ochranu miestneho trhu. Podobne India minulý rok zaviedla obmedzenia vývozu niektorých odrôd ryže.

Okrem toho, keď bohatšie štáty vytvárajú prebytky určitých strategických komodít, potom sa pri dopyte a cenách po týchto komoditách vzniká nerovnováha a rastú ceny v krajinách, kde tieto komodity chýbajú.

„India, Čína a v podstate každý má nejaké rezervné zásoby,“ poznamenal. „To len zhoršuje globálny problém.“

Nedostatky, inflácia potravín a hlad na celom svete

Existujú aj ďalšie signály, že nedostatok jedla a vody môže byť za rohom. Napríklad, nedávna správa agentúry Moody’s, ktorá skúma environmentálne riziká pre indickú ekonomiku, zistila, že rastúci nedostatok vody by mohol mať veľký vplyv na ich poľnohospodársky a priemyselný sektor.

Okrem toho by sprievodný nárast inflácie potravín a pokles príjmov mohli viesť k sociálnym nepokojom.
Tento nadchádzajúci nedostatok pramení z rýchleho hospodárskeho rastu krajiny, industrializácie a urbanizácie. Vlna horúčav tento mesiac vytvorila ďalší tlak na dodávky vody a zároveň zvýšila ceny základných potravín, ako sú zemiaky, cibuľa a paradajky.

V USA ceny potravín vzrástli v apríli medzimesačne o 1,2%, čo dokazuje, že inflácia potravín tu zostane ešte dlho. Niektoré kategórie, ktoré zaznamenali obzvlášť veľké skoky, zahŕňali maslo, ktoré vzrástlo o 4,3%; múka, ktorá vzrástla o 3,2%; a raňajkové cereálie, ktoré vzrástli o 3,1%.

Vplyv inflácie potravín v USA v posledných rokoch demonštrovala nedávna správa Wall Street Journal, ktorá ukázala, koľko potravín si za 100 dolárov kúpia americkí spotrebitelia v supermarkete po piatich rokoch inflácie.

Rovnaké potraviny, ktoré v roku 2019 stáli 100,30 USD, teraz stoja 136,89 USD (Poznámka redakcie: Niektoré zdroje uvádzajú, že reálna inflácia potravín nie je 30 až 40%, ale 300%).

Aj keď by sa to rovnalo dodatočným 147 dolárom mesačne pre nakupujúceho, ktorý by si týždenne kupoval zoznam použitý v príklade, väčšina amerických rodín má každý mesiac oveľa väčší účet za potraviny, a teda zápasí s dramatickejším nárastom cien.

Iné časti sveta čelia oveľa vážnejším potravinovým problémom. Jedným zjavným príkladom je Gaza, kde najmenej pol milióna Palestínčanov podľa systému OSN na monitorovanie hladu čelí „katastrofickej potravinovej neistote“, pričom mnohým ľuďom hrozí akútna podvýživa, hlad a smrť.

V Sudáne medzitým OSN informuje, že viac ako 750 000 ľudí v súčasnosti zažíva katastrofálny stupeň potravinovej neistoty a takmer 26 miliónov je na krízovej úrovni hladomoru.

Rastúce geopolitické napätie, protekcionistická politika, poveternostné udalosti a rastúca inflácia vytvárajú pôdu pre významnú potravinovú krízu, ktorá povedie k ďalším občianskym nepokojom – a ešte väčším problémom pre svetovú produkciu potravín a globálnu potravinovú bezpečnosť.

AUTOR: Cassie B.

Překlad: Badatel.net

naturalnews.com