Vyšetrovanie skončilo – zabudnite!

Komisia zriadená ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou na vyšetrenie okolností smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského prijala záverečnú správu. Správa konštatuje, že komisia nenašla žiadne dôkazy o cudzom zavinení zranení a smrti Milana Lučanského.

„Určite má zmysel zriaďovať takéto komisie, aby sme v rámci priestoru, ktorý máme, mohli prešetriť, čo sa vlastne stalo. Bola tu úprimná snaha z mojej strany dať priestor porozumieť a odkryť, čo sa stalo, a myslím, že to sa zriadením komisie splnilo,“ vyhlásila Kolíková.

Napriek „úprimnej snahe“ ministerky si nemyslím, že táto správa komisie pomohla vyšetriť, odkryť alebo dala priestor porozumieť tomu, čo sa stalo. Podľa môjho názoru je táto správa bezcenná a ešte viac zahmlieva pozadie toho, čo sa stalo.

Komisia, ktorú vytvorila Kolíková nemohla vyšetriť nič, existujú na to objektívne dôvody, ktoré podľa môjho názoru majú rozhodujúci vplyv na to, k akým záverom sa komisia dopracovala a prečo sa k tým záverom dopracovala.

Možnosti a právomoci komisie

■ Vyšetrovacia komisia nemala od samého začiatku prístup k ničomu, čo by mohlo odhaliť pozadie úmrtia Lučanského. Nemala žiadne právomoci, mohla preskúmať len tie dokumenty s ktorými prišla Kolíková a generálny prokurátor na svojich tlačovkách bezprostredne po úmrtí Lučanského, a ktoré sú verejne všeobecne známe a poprípade mohla preskúmať zdravotnú dokumentáciu, či výsledky pitvy so súhlasom rodiny Lučanského, o čom pochybujem, že rodina taký súhlas dala, ak nedovolili Radačovskému, právnemu zástupcovi rodiny Lučanského zúčastniť sa na činnosti tejto komisie.

■ Komisia nemohla nahrádzať vyšetrovateľov, prokurátorov, ani príslušníkov Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra SR, forenzných analytikov, kriminalistov či znalcov. Komisia mohla maximálne dávať podnety na podporu vyšetrovania, ktoré nariadil GP Žilinka na sklonku roka 2020, prípadne si žiadať informácie od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré aj tak v priebehu vyšetrovania prokuratúra podľa zákona poskytovať nemôže v plnom rozsahu, lebo to zákon zakazuje z dôvodu možného ohrozenia vyšetrovania, ktoré aktuálne stále prebieha.

■ Komisia mohla zájsť do nemocníc, vypočuť si lekárov, ktorí nepovedali nič, čo podlieha lekárskemu tajomstvu (ochrane údajov o zdravotnom stave pacientov), mohla navštíviť väznicu, prehliadnuť si ju, ale nemohla nikomu klásť vo väznici dôležité otázky, to tiež zákon zakazuje, a je výhradne v právomoci riaditeľa väznice rozhodnúť o zbavení mlčanlivosti zamestnancov. Pokiaľ teda on sám ich nezbavil mlčanlivosti, tak komisii nikto z príslušníkov ZVJS neposkytol žiadne dôležité informácie podliehajúce utajeniu. Ak nejaké informácie službukonajúci príslušníci ZVJS poskytli, tak to boli len tie, ktoré korešpondovali s väzenskou dokumentáciou a boli odobrené riaditeľom väznice.

Investigatíva – základný charakter činnosti komisie

Z hľadiska vyšetrovania išlo teda iba o investigatívnu činnosť tejto komisie, na viac nemala možnosti, ani právomoci. Komisia mohla nastoľovať otázky, mohla vyvíjať tlak na vyšetrovacie orgány a prokuratúru a prokuratúra mohla odpovedať komisii iba na tie otázky, v rámci možností, ktoré zákon dovoľuje v priebehu vyšetrovania týmito orgánmi, tak, aby nebolo ohrozené vyšetrovanie, ktoré nariadil Žilinka.

Komisia sama o sebe nemohla nič vyšetriť, z dôvodov, ktoré som uviedol. Malo to iba psychologický význam, ako forma tlaku na vyšetrovacie orgány a prokuratúru. Komisia nemá žiadne informácie, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť samovraždu, nemá žiadnu svedeckú výpoveď, žiadnu forenznú analýzu, žiadny znalecký posudok, žiadnu svedeckú výpoveď službukonajúcich policajtov ZVJS, ktorá by mohla potvrdiť alebo vylúčiť cudzie zavinenie a okrem oficiálnych dokumentov z väznice, ktoré si vypracoval na svoj obraz riaditeľ väznice a nič nehovoriacich kamerových záznamov, ktoré si komisia pozrela, komisia nevidela nič a ani sa nič nedozvedela.

Oficiálne vyšetrovanie

Generálny prokurátor nariadil svoje vyšetrovanie koncom roka 2020 v stredu pred Silvestrom. Teda aj z toho dôvodu, výsledok činnosti komisie ministerky Kolíkovej je nepodstatný a z právneho hľadiska bezvýznamný. V najbližšej budúcnosti pre verejnosť budú podstatné a rozhodujúce výsledky, s ktorými prídu vyšetrovatelia z úradu inšpekčnej služby a dozorujúci prokurátori, ktorí aktuálne riešia trestné stíhanie vo veci úmrtia.

Sú vedené dve trestné stíhania, predmetom prvého je posúdenie, či neprišlo k porušeniu predpisov alebo pravidiel zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže počas služby a druhé sa zaoberá posudzovaním okolností vzniku, charakteru ujmy na zdraví a prípadnej účasti iných osôb na spôsobení zranenia Lučanského.

A z toho všetkého budú najdôležitejšie odborné expertízy a znalecké posudky, ktoré spolu s dôkazmi a prípadnými svedectvami rozhodnú o tom, ako k úmrtiu došlo.

Politická zodpovednosť a funkčná zodpovednosť

Bez ohľadu na dôkazný stav vyšetrovania úmrtia generála Lučanského a s prihliadnutím k prezumpcii neviny konštatujem, že pokiaľ ide o vedenie väznice v Prešove a výkon služby ZVJS, tak tam tá zodpovednosť za úmrtie počas kolúznej väzby v každom prípade je, aj keby neexistovalo priame zavinenie a bez ohľadu na to, k akým výsledkom sa dopracuje vyšetrovanie, ktoré nariadil GP Žilinka.

Táto zodpovednosť vyplýva z funkčných povinností príslušníkov ZVJS a vo väzenskom zariadení je funkčnou povinnosťou kompetentných aj predvídať a prijímať také preventívne protiopatrenia, ktoré majú zabrániť úrazom alebo úmrtiam, nech je ich príčina alebo mechanizmus vzniku akýkoľvek.

V každom prípade je tu aj politická zodpovednosť ministerky Kolíkovej, pod ktorej rezort spadá väzenstvo a mala odstúpiť ihneď, ako GP obnovil vyšetrovanie, lebo obnovenie vyšetrovania na základe rozhodnutia generálneho prokurátora spochybňuje všetky jej vyjadrenia, ktoré dovtedy na svojich tlačovkách odprezentovala, ako absolútne nedôveryhodné a samotná komisia je rovnako nedôveryhodná, veď nebola schopná dodržať ani vlastný štatút, podľa ktorého rodina, alebo právny zástupca Radačovský mali byť prítomní na záverečnom zasadnutí komisie:

„O zasadnutí komisie neboli zástupca rodiny, ani samotná rodina Milana Lučanského ani len informovaní, o možnosti zasadnutia sa zúčastniť ani nehovoriac. Za týchto okolností by nemalo dôjsť k situácii, aby ktorýkoľvek člen komisie podpísal záverečnú hodnotiacu správu.“ – vyjadril sa právny zástupca rodiny Lučanského JUDr. Radačovský.

Alibi

Z tejto neurčitej správy ministerky Kolíkovej nemožno teda vyvodiť žiadny relevantný záver, na základe ktorého by bolo možné jasne stanoviť okolnosti vzniku zranení a príčinu smrti generála Lučanského počas väzobného stíhania. Spôsob vyšetrovania, obchádzanie štatútu komisie, výhrady niektorých členov komisie, odignorovanie rodiny Lučanského, jej právneho zástupcu, to sú okolnosti, ktoré evokujú dojem, že úlohou komisie bolo iba vytvoriť alibi všetkým zodpovedným vo väznici a ministerke spravodlivosti Kolíkovej.

Ján Baran©