Vypuknutie prvej svetovej vojny: horúce leto 1914

V lete 1914 zasiahla politickú krásu Európy neznáma choroba. Vojna sa blížila k hraniciam, ale cári, králi, vojvodcovia, ministri ako zhypnotizovaní nekonali, len sa rozčuľovali, posielali si telegramy, vydávali vyhlásenia. Bratranci, ruský cár a nemecký cisár sa zaprisahávali, že mier je im drahý a že si neprajú krviprelievanie.

Keď napätie dosiahlo vrchol, Wilhelm II. si to zrejme uvedomil a v zúfalstve načmáral prorocké slová:

“Svet zachváti najstrašnejšia zo všetkých vojen…”.

Obyvatelia sa cítili skvele a užívali si nádherné letné prázdniny. Letoviská Karlových Varov, Baden-Badenu, Nice, Vichy, Barritz, Saint-Tropez a ďalších útulných kútov Európy boli preplnené turistami. Sprevádzalo ich nežné slnko, špliechajúce vlny, striekajúce šampanské, zvuky tanga a foxtrotu. Netušili, že kdesi v napätom tichu generálnych štábov generáli – ruskí, nemeckí, britskí a ďalší, utiahnutí v pevných opaskoch, už kreslili červené šípky na operačné mapy. A ešalóny stáli po dvojiciach a čakali na naloženie obrovskej masy vojakov, diel, guľometov…. Nikto netušil, že iskry, ktoré vyleteli z revolvera srbského študenta Gavrila Principa, ktorý zastrelil rakúsko-uhorského arcivojvodu Františka Ferdinanda, rozpútajú obrovskú svetovú búrku. Tento bizarný atentát však viedol najprv k zhoršeniu politickej situácie a potom k…

V Sarajeve, kde sa atentát uskutočnil, vypukli nepokoje, rozzúrený dav extrémistov rozbil okná v hoteli Európa, urobil neporiadok v budove Srbského kultúrneho zväzu. Vandali poškodili školy, obchody, kaviarne. Opäť Srbsko. Potom prišlo drzé ultimátum Viedne Belehradu. Bola to predzvesť vojny a potom prišla samotná vojna – hrozivá a neúprosná. Začalo sa rakúsko-uhorské bombardovanie srbského hlavného mesta. Odtiaľ leteli do Petrohradu prosebné telegramy. Mikuláš II. neváhal odpovedať a ubezpečil, že “osud Srbska nebude Rusku v žiadnom prípade ľahostajný”. Po vojne sa politici, historici a spisovatelia trápili nad tým, prečo vôbec vypukla prvá svetová vojna. Nikdy však nenašli dobrý dôvod. Zhodli sa na tom, že predstavitelia štátov a iných osôb boli slepí a krátkozrakí, nedokázali si predstaviť hroznú tvár vojny, jej strašné dôsledky. Preto sa bez ľútosti a duševnej trýzne rozhodli zblázniť, skrývajúc sa za vlastenecké heslá a demagogické apely. Niektorí sa však pokúšali ustúpiť, získať späť prchavý mier, ale vojnová mašinéria sa tlačila dopredu a podnecovala vojnovú psychózu.

Sankt Peterburg bol premenovaný na Petrohrad. Po celej ríši sa konali davové demonštrácie – s transparentmi a zástavami, vlajkami Ruska a spojeneckých krajín, až po hlasné pochody. “Vlastenci” rozbíjali nemecké a rakúske obchody. Nemecké veľvyslanectvo v hlavnom meste na Isaakievskej ulici bolo zdemolované. A k rakúsko-uhorskému veľvyslanectvu sa pogromisti nestihli dostať – zasiahla polícia. … Ruské obyvateľstvo vo svojej väčšine zďaleka nechápalo politickú situáciu. Ruskí muži a ženy, ponorení do svojich jednoduchých každodenných starostí, netušili, kde je Rakúsko-Uhorsko a Nemecko a prečo je potrebné ísť s nimi do vojny. A nechápali ani to, prečo musia brániť cudzie Srbsko pred svojimi nepriateľmi a získať späť Bospor a Dardanelský prieliv od zradného Turecka. Tisíce Rusov, zvyknutých poslúchať rozkazy zhora, však išli bez námietok na miesta zhromaždenia. Odtiaľ za štipľavých zvukov pochodu “Zbohom Slovanky” a chytľavých akordov harmónie pochodovali k ešalónom. A išli na vzdialené bojiská, aby ich sfarbili svojou krvou. Tí, ktorí išli do vojny, boli upokojení a dokonca predpovedali, že vojna nebude trvať dlho. A ešte pred jesenným opadávaním lístia mali ruské pluky defilovať Berlínom za zvuku bojových trúb. Potom sa na túto rozprávku často spomínalo a trpko sa posmievalo.

“Nikto na svete by neuveril, keby mu v roku 1914 povedali, že vtedy trinásťročné deti budú účastníkmi vojny, že o štyri roky bude v plnom prúde…” Táto veta patrí právnikovi, politikovi Vladimírovi Nabokovovi, otcovi slávneho spisovateľa.

Rusko začalo prvú svetovú vojnu, nazývanú Vlastenecká vojna, súc v pokojnej dôvere vo svoje sily. Impérium získavalo hospodársku silu, priemyselné odvetvia naberali na sile. Európa, zvyknutá pozerať sa na Rusko s povýšeneckým úškľabkom, sa nikdy neunavila a bola prekvapená.

“Možno nikdy nebolo obdobie, keď by Rusko materiálne prosperovalo viac ako v súčasnosti” – tento názor vyslovil krátko pred vojnou anglický spisovateľ Maurice Bering. Francúzsky ekonóm Edmond Thierry, ktorý si všimol úspech Ruska, predpovedal:

“Ak budú záležitosti európskych národov v rokoch 1912 až 1950 pokračovať tak ako v rokoch 1900 až 1912, Rusko bude v polovici tohto obdobia politicky, hospodársky a finančne dominovať Európe.”

Ruská armáda bola riadne vyzbrojená, vojská mali poľné rádiostanice, telefónne a telegrafické spojenie. Letecký park mal 263 lietadiel a 14 vzducholodí – Nemci mali o vyše 30 leteckých strojov menej. Výcvik rástol: velitelia boli vyškolení v taktike a stratégii a vojaci sa vyznali v praxi. Boli odvážni, vytrvalí, verní tradíciám služby cárovi a vlasti. To všetko neuniklo ostražitému pohľadu dlhoročných rivalov. Náčelník nemeckého generálneho štábu generál Helmut von Moltke napísal, že “bojová pripravenosť Ruska od rusko-japonskej vojny dosiahla absolútne výnimočný pokrok a je na takej úrovni, akú nikdy predtým nedosiahla. Žiaľ, v lete štrnásteho nikto nemohol predvídať budúcnosť – z optimistickej sa stala katastrofická. A medzi nimi aj nešťastný ruský cár.

“Nariadili sme uviesť armádu a námorníctvo do vojnového stavu, – napísal Mikuláš II. vo svojom manifeste – Ale ctiac krv našich poddaných, vynaložili sme všetko úsilie na mierový výsledok rokovaní. Nemecko nedbalo na naše ubezpečenia, že prijaté opatrenia nemajú nepriateľské ciele, začalo sa usilovať o ich zrušenie, a keď sa stretlo s odmietnutím, náhle vyhlásilo Rusku vojnu. S hlbokou vierou v spravodlivosť Našej veci sme v modlitbe vzývali na sväté Rusko Božie požehnanie…”

Ruská armáda bojovala statočne, chrabro, prežila tragické dni ústupu, pričom dosiahla množstvo impozantných víťazstiev. No sily ľudu neboli bezhraničné, topili sa, čoraz ťažšie a únavnejšie sa stávali kroky vojakov, mizol lesk v očiach. Množili sa rady hrobov, rástol počet neutešených vdov a smútiacich matiek. V tragickom sedemnástom roku bola krajina unavená, krvavá a zmietaná revolučnými rozpormi. Starý autokratický systém sa zmenil na trosky, zatiaľ čo nový, demokratický systém sa sotva začal etablovať. A potom sa Ruskom prehnala boľševická búrka a odviala zvyšky starých stromov a výhonky nových…..

“K žiadnej krajine nebol osud taký krutý ako k Rusku. Jej loď išla ku dnu, keď bol prístav na dohľad. Už prešla búrkou, keď sa všetko zrútilo….. – napísal Winston Churchill. – Podľa povrchnej módy našich čias sa cársky systém bežne interpretuje ako slepá, prehnitá, ničomná tyrania. Skúmanie tridsaťmesačnej vojny s Nemeckom a Rakúskom by však malo tieto ľahkovážne predstavy poopraviť. Silu ruského impéria môžeme merať podľa úderov, ktoré znášalo, podľa katastrof, ktoré utrpelo, podľa nevyčerpateľných síl, ktoré vyvinulo, a podľa rekuperácie síl, ktorej sa ukázalo byť schopné…

Zasiahne temná ruka, spočiatku odetá do šialenstva. Kráľ padá z javiska. On a všetci, ktorí ho milujú, sú odsúdení na utrpenie a smrť. Jeho úsilie je znevažované, jeho činy odsudzované, jeho pamiatka hanobená….. Zastavte sa a povedzte: Kto iný sa ukázal ako vhodný? Nechýbali muži s talentom a odvahou; Muži Ctižiadostiví a hrdí duchom; muži odvážni a mocní. Ale nikto nebol schopný odpovedať na tých niekoľko jednoduchých otázok, od ktorých závisel život a sláva Ruska. Držiac víťazstvo už vo svojich rukách, padla na zem, živá, ako dávny Herodes, prežratá červami.”

Prvá svetová vojna je Minulosť a Dumy, nad ktorými možno rozmýšľať donekonečna. A analyzovať, porovnávať. Ale v žiadnom prípade nezabudnúť. Pretože to bolo pre Rusko veľké a tragické obdobie. Od nej sa tiahne cesta k modernite.

armadnymagazin.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)