Vplyv pandemických opatrení na psychiku človeka

Na túto tému sa už iste napísalo množstvo článkov, ktoré opisujú duševný stav človeka, zatvoreného celé dni a noci doma.

Pridám ďalší pohľad ako to vidím ja.

Keď pred rokom „zatvorili“ krajinu, všetci sme to chápali ako nevyhnutné zlo, ktoré musíme pretrpieť, aby sme prežili pandémiu „bez úhony“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Postupom času, keď z človeka spadol prvotný strach z neznámeho a takpovediac, na coronu sme si zvykli, každý z nás sa s týmto problémom popasoval akosi podľa svojho vlastného uváženia.

Dá sa povedať, že vo svojom správaní sme sa všetci pokúsili vrátiť „do normálu“.

Treba povedať, že návrat do normálu je správna cesta, ako sa zbaviť stresu z vypätých situácií, ktoré sme za ten uplynulý rok, od vypuknutia pandémie prežili, ale nie vždy je taký návrat správny.

Pravdepodobne sa teraz spýtate: “Prečo nie je návrat do normálu vždy správny?”

Nuž, na túto otázku mám jednoduchú odpoveď. Corona nás všetkých zmenila a dá sa povedať, že nás tak trochu zjednotila. Zjednotila nás v názore, že nie všetko, čo tí hore vymyslia, je dobré a národu prospešné.

A túto zvláštnu jednotu by bolo dobré si zachovať aj do budúcnosti!

Keď „vymysleli“ nosenie rúšok, namiesto hľadania účinných liekov, hovoril som si, že našťastie sú v tom nariadení výnimky, pre nás, chorých na pľúca a situácia nie je až taká zlá.

Ale keď vidím, že po roku stále nenašli iné riešenie a zdá sa mi, že ho ani nehľadajú, pretože vyberať pokuty za nedodržiavanie opatrení je jednoduchšie a výnosnejšie, ako hľadať rozumné riešenie problému, mám pocit, že s tou veľkou zmenou štýlu politiky to nebude až tak vážne myslené, ako nám to sľubovali pred parlamentnými voľbami.

A tu je treba, položiť si ďalšiu otázku: “Prečo vláda nerobí takú nápravu a také zmeny v spoločnosti, ako sľubovala v predvolebnej kampani a krátko po voľbách?“

Vyhovárať sa na zlú epidemiologickú situáciu je možné, ale len do chvíle, kým prídeme na riešenie!

A vynárajú sa ďalšie otázky: “Dokáže vláda riešiť pandémiu a zároveň očistu spoločnosti?“

Na túto otázku nedokážem zodpovedne odpovedať, ale myslím si toto: Ak sme do vlády zvolili ľudí schopných očistiť Slovensko od skorumpovaných šmejdov (a títo ľudia tú očistu robia dobre), nemôžeme od nich očakávať, že zvládnu boj s pandémiou corony!

Prečo? Nuž, pretože žiadny doktor práv ani policajt, ani sudca, ani vyšetrovateľ špeciálnej prokuratúry, nikdy nikoho nevyliečil!

Z toho vyplýva, že riešením by bolo, aby sa vláda zaoberala potrestaním šmejdov a coronu nechala v rukách medicínskych odborníkov. Ak tak neurobia, môže sa stať, že prácu, ktorej rozumejú neurobia dobre a to, čomu nerozumejú, môžu doviesť k úplnému kolapsu.

Na svete neexistuje človek, ktorý by rozumel všetkému. Vieme z histórie, že s času na čas sa objavovali takí jedinci, ktorí sa snažili ľudí presvedčiť, že ich nápady a ich videnie sveta je to najlepšie, ale vieme ako skončili.

Žiaľ, vieme aj to, koľkých ľudí dokázali presvedčiť o svojej pravde. To bolo samozrejme spôsobené tým, že ľudia nemali takmer žiadnu možnosť dozvedieť sa, čo je pravda.

Mnohí vyvinuli veľké úsilie, aby zistili pravdu a mnohých to stálo život.

Dnes tú možnosť, zistiť čo je pravda, máme, ale mnohí z nás sa uspokoja s tým, čo počujú od druhých ľudí a nechajú sa oklamať, pretože je jednoduchšie veriť niekomu inému, ako samostatne myslieť.

A ľudia, ktorí radšej veria iným, než by sami mysleli, si dnes môžu trhať vlasy alebo hľadať nejaký vhodný strom. Dnešnú situáciu prežije bez úhony len bezcharakterný odroň, ktorému nezáleží na ničom a na nikom.

Zistenie, že aj napriek vymoženostiam dnešnej doby, je ľudstvo také aké je, je tragické. Alebo je ľudstvo také aké je, pretože žijeme v takejto dobe? Čo si myslíte vy?

Autor: Ján Eliáš

Zdroj: Badatel.net