Von der Leyenovej Európska komisia ide po krku Ficovej vláde

Európska únia pracuje na pozastavení finančných prostriedkov, ktoré z európskych fondov vypláca Slovenskej republike. Podľa agentúry Bloomberg má byť príčinou „narúšanie demokratických noriem“. Zmrazenie vyplácania eurofondov postihlo napríklad aj Maďarsko. V jeho prípade išlo o nedodržiavanie práv a slobôd, ako aj o nesplnenie požadovaných podmienok.

Európska únia pracuje na návrhu odsúdiť konanie vlády Roberta Fica za narúšanie demokratických noriem. Dôvodom má byť hlavne zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. To by mohlo viesť k tomu, že blok zadrží eurofondy určené pre Slovensko, informuje Bloomberg. Dokonca vraj hrozí, že budeme musieť vrátiť prostriedky, ktoré sme dostali počas pandémie.

Európska komisia podľa ľudí oboznámených s problematikou pripravila rozhodnutie o spustení konania v súvislosti s rozhodnutím premiéra Roberta Fica o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá dohliadala na niektoré korupčné kauzy týkajúce sa eurofondov. Informuje o tom agentúra Bloomberg.

Podľa jedného z návrhov by Európska komisia využila takzvaný mechanizmus kondicionality, ktorý už bol v minulosti použitý v Maďarsku. To by umožňovalo EÚ zmraziť financovanie a zadržať časť eurofondov. Išlo by o 12,8 miliardy eur (14,2 miliardy USD) pridelených Slovensku v rámci kohézneho programu EÚ.

Aby toho nebolo málo, eurokomisia sa má tiež zaoberať možnosťou, pri ktorej by dokonca požadovala vrátenie eurofondov, ktoré Slovensko dostalo počas pandémie. Suma by predstavovala 2,7 miliardy eur (3 mld. USD).

„Približne 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov EÚ a akékoľvek potenciálne problémy s financovaním predstavovali vážny úder,“ uvádza Bloomberg. Proces pozastavenia je však stále v začiatočnej fáze a čaká na schválenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Európska komisia však zatiaľ v tejto súvislosti mlčí.

Proces pozastavenia eurofondov je len na svojom začiatku. Agentúra tvrdí, že posledné slovo bude mať predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zmrazenie vyplácania eurofondov postihlo napríklad aj Maďarsko. V jeho prípade išlo o nedodržiavanie práv a slobôd, ako aj o nesplnenie požadovaných podmienok.

Podpredsedom novej eurokomisie pod vedením von der Leyenovej bude aj eurokomisár Maroš Šefčovič

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predloží v stredu Konferencii predsedov Európskeho parlamentu (EP) zloženie novej exekutívy EÚ aj s portfóliami a pridelenou pracovnou agendou pre jednotlivých eurokomisárov. Podľa týždenníka Politico bude v novej exekutíve EÚ päť výkonných podpredsedov a jedným z nich zostane slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Nomináciu Maroša Šefčoviča za člena Európskej komisie v nadchádzajúcom období schválila na svojom zasadnutí koncom júna 2024 vláda Roberta Fica.

Pôjde už o Šefčovičov štvrtý plný mandát v exekutíve EÚ. Post eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež zastával iba tri mesiace, keď nahradil vo funkcii slovenského eurokomisára a bývalého šéfa KDH Jána Figeľa.

Počas druhého mandátu Josého Manuela Barrosa bol zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy. V eurokomisii vedenej Jeanom-Claudom Junckerom bol ako podpredseda poverený budovaním energetickej únie.

Podpredsednícke kreslo si zachoval aj počas mandátu Ursuly von der Leyenovej, kde mal pôvodne na starosti strategický výhľad a medziinštitucionálne vzťahy, postupne však jeho pracovná agenda narastala.

Teraz je zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, vedie pobrexitové rokovania so Spojeným kráľovstvom a doťahuje rokovania o nových asociačných zmluvách s Andorrou, Islandom, Lichtenštajnskom, Monakom, Nórskom, San Marínom a Švajčiarskom. Je podpredsedom Energetickej platformy EÚ, ktorá zaisťuje spoločné nákupy zemného plynu, a jeho meno sa spája aj s Európskou alianciou pre batérie.
V rebríčku najvplyvnejších Európanov týždenníka Politico pre rok 2024, zverejnenom vlani v novembri, sa umiestnil na šiestej priečke.

Šefčovič vehemente počas covidizmu obhajoval nielen testovanie, ale aj pichanie smrteľných vakcín. Taktiež bol hlasom tých, čo sa snažili umlčať ľudí s inými názormi na pandémiu, vakcíny a témy súvisiace s ochorením Covid-19.

Skupinu piatich podpredsedov by mali tvoriť: Thierry Breton (Francúzsko) – výkonný podpredseda pre priemysel a strategickú autonómiu; Valdis Dombrovskis (Lotyšsko) – výkonný podpredseda pre rozšírenie EÚ a obnovu Ukrajiny; Maroš Šefčovič – výkonný podpredseda pre administratívu, implementáciu, zjednodušenie a medziinštitucionálne vzťahy; Teresa Riberová (Španielsko) – výkonná podpredsedníčka pre zelený a digitálny prechod; a Raffaele Fitto (Taliansko) – výkonný podpredseda pre súdržnosť, ekonomiku a obnovu po pandémii.

Už od začiatku leta je známe, že Kaja Kallasová (Estónsko) bude novou šéfkou diplomacie EÚ.

Zvyšných 20 eurokomisárov by sa podľa Politica malo venovať nasledovnej agende (podľa abecedného zoznamu krajín): Hadja Lahbibová (Belgicko) – komisárka pre vnútorné záležitosti; Ekaterina Zacharievová (Bulharsko) – komisárka pre krízový manažment a humanitárnu pomoc; Kostas Kadis (Cyprus) – komisár pre Stredozemné more; Jozef Síkela (ČR) – komisár pre energetiku; Dan Jrgensen (Dánsko) – komisár pre medzinárodnú klimatickú politiku; Henna Virkkunenová (Fínsko) – komisárka pre technológie; Apostolos Tzitzikostas (Grécko) – komisár pre dopravu; Wopke Hoekstra (Holandsko) – komisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť; Dubravka Šuicová (Chorvátsko) – komisárka pre demografiu a spravodlivosť; Michael McGrath (Írsko) – komisár pre inovácie; Andrius Kubilius (Litva) – komisár pre bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír; Christophe Hansen (Luxembursko) – komisár pre poľnohospodárstvo; Olivér Várhelyi (Maďarsko) – komisár pre viacjazyčnosť, vzdelávanie a šport; Glenn Micallef (Malta) – komisár pre rovnosť, mládež a zabezpečenie medzigeneračnej spravodlivosti; Piotr Serafin (Poľsko) – komisár pre rozpočet; Maria Luísová Albuquerquová (Portugalsko) – komisárka pre rybné hospodárstvo; Magnus Brunner (Rakúsko) – komisár pre finančné služby; Roxana Minzatuová (Rumunsko) – komisárka pre pracovné miesta, sociálne práva a bývanie; zatiaľ nepotvrdená ženská nominantka Slovinska by mala byť komisárkou pre zdravie; Jessika Roswallová (Švédsko) – komisárka pre vnútorný trh.

Slovinská vláda sa koncom minulého týždňa, aj v dôsledku výzvy von der Leyenovej, rozhodla stiahnuť pôvodného nominanta Tomaža Vesela v prospech ženskej kandidátky. Tou by podľa Politico mohla byť šéfka diplomacie Tanja Fajonová, diplomatka Marta Kosová alebo zástupkyňa generálneho riaditeľa pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj v Európskej komisii Marjeta Jagerová.

Po rozhodnutí Slovinska by nová eurokomisia mala pozostávať z 11 žien (spolu s von der Leyenovou) a 16 mužov.

Zdroj: finreport.sk / topky.sk / rt.com / InfoVojna