Vojská NATO sú na hraniciach, Putinovi boli stanovené podmienky a USA sa otočili chrbtom spojencovi

NATO spustilo rozsiahle manévre opäť v blízkosti ruských hraníc. Zároveň zazneli nové podmienky týkajúce sa Ukrajiny, pričom EÚ-3 zjavne predpokladá, že Kremeľ ich prijme. Medzitým sa USA podľa zahraničných médií začali odkláňať od svojho nemeckého spojenca, aby zbytočne neprovokovali Moskvu. Donald Trump chce podľa týchto informácií odstúpiť od dohody, čo by bola výrazná rana pre obranné plány Nemecka. Prinášame súhrn kľúčových správ zahraničných médií z 8. júna.

Vojská NATO pri ruských hraniciach: začína sa rozsiahle cvičenie

NATO opäť spustilo rozsiahle cvičenie Ramstein Flag 2026 v blízkosti ruských hraníc. Zúčastní sa na ňom viac ako 200 bojových lietadiel z 18 krajín. Hlavné fázy manévrov sa uskutočnia v Dánsku, Fínsku, Nórsku, Švédsku a Španielsku.

Nórsky denník The Independent Barents Observer informuje, že belgické F-16, dánske F-35, talianske F-35, turecké F-16 a nórske F-35 budú od 9. do 19. júna umiestnené na leteckej základni Ørland v južnom Nórsku. V blízkosti Ruska sa tak zhromaždí široká škála západných bojových lietadiel.

Oficiálne sú cvičenia zamerané na udržanie pripravenosti na plnenie záväzkov vyplývajúcich z článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Nepôjde však o reálne bojové operácie, ale o simulované odpaľovanie rakiet a zhadzovanie bômb.

Portál Defence Industry Europe s odvolaním sa na tlačovú správu uvádza, že manévre majú demonštrovať „silu a jednotu NATO“. Zdôrazniť majú aj záväzok aliancie chrániť svojich občanov a spoločné hodnoty.

Americké vzdušné sily uviedli, že spolupráca spojencov má preukázať schopnosť NATO udržiavať stabilitu v euroatlantickom regióne. USA úzko spolupracujú s európskymi partnermi v oblasti systémov včasného varovania, zdieľania spravodajských informácií a koordinácie reakcií na hrozby.

Podľa tlačovej správy tento prístup pomáha budovať viacvrstvovú obranu, ktorá rozširuje bezpečnostný perimeter ďaleko za americké pobrežie. Inými slovami, Spojené štáty tým posilňujú svoju vlastnú bezpečnosť prostredníctvom obrany európskeho priestoru, demonštrácie bojovej sily a odstrašovania potenciálnych protivníkov.

Kremľu boli predložené podmienky mieru na Ukrajine

Európska trojka, ktorú predstavujú britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz, po rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským predstavila aktualizované podmienky riešenia konfliktu.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na spoločné vyhlásenie lídrov uvádza, že EÚ-3 požaduje okamžité a úplné prímerie. Následne majú byť Ukrajine poskytnuté bezpečnostné záruky.

V rámci akejkoľvek mierovej dohody bude EÚ-3 zároveň trvať na ochrane bezpečnostných záujmov krajín Európskej únie a na zachovaní zmrazenia ruských aktív dovtedy, kým sa nevyrieši otázka kompenzácií pre Kyjev. Moskva však dlhodobo odmieta zodpovednosť za takéto kompenzácie a Brusel si je tohto postoja vedomý.

Podľa vyhlásenia sa akékoľvek rokovania týkajúce sa Európskej únie a NATO musia viesť so súhlasom EÚ, jej členských štátov a spojencov v NATO.

Po stretnutí Starmer na sociálnej sieti X napísal, že Británia bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné, a že jej podpora zostáva neochvejná.

Rusko opakovane tvrdí, že vojenská pomoc Kyjevu konflikt iba predlžuje. Moskva zároveň odmieta sprostredkovateľskú úlohu EÚ, ktorú nepovažuje za neutrálneho arbitra.

Kremeľ dlhodobo uvádza, že je pripravený zastaviť paľbu pod podmienkou stiahnutia ukrajinských jednotiek z území, ktoré Rusko označuje za svoje nové regióny. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova by za takých okolností mohla byť špeciálna vojenská operácia ukončená „za jediný deň“. Západ však podľa Moskvy naďalej predlžuje konflikt v nádeji, že oslabí Rusko.

USA sa odkláňajú od svojho spojenca: nechcú vyvolať hnev Kremľa

Poľský časopis Forsal tvrdí, že USA sa odvracajú od svojho spojenca, pretože nechcú rozhnevať Rusko.
Ide o Nemecko, s ktorým Spojené štáty počas administratívy Joea Bidena podpísali dohodu o rozmiestnení rakiet Tomahawk na nemeckom území. Donald Trump však podľa týchto informácií zvažuje odstúpenie od dohody.

Jedným z hlavných problémov má byť nedostatok rakiet. V prvých týždňoch vojny v Iráne Pentagon odpálil tisíce rakiet Patriot a Tomahawk. Minister obrany Pete Hegseth priznal Kongresu, že doplnenie ich zásob by trvalo „mesiace alebo dokonca roky“. Nemecko by preto muselo čakať – ak by tieto systémy vôbec dostalo.

Podľa portálu Politico sa niektorí americkí predstavitelia obávajú, že rozmiestnenie rakiet Tomahawk v Nemecku by Rusko mohlo vnímať ako priamu hrozbu. Rakety tohto typu sú schopné zasiahnuť ciele vo vzdialenosti viac ako 1 600 kilometrov, čo znamená, že Moskva by sa ocitla v ich dosahu.

Berlín preto hľadá náhradné riešenia. Nakupuje hotové systémy v zahraničí, vyvíja drony a snaží sa posilniť európsky obranný priemysel. Nemecké ministerstvo obrany však pripúšťa, že lacnejšie technológie nedokážu plne nahradiť rakety triedy Tomahawk a európsky obranný sektor nemusí byť schopný preklenúť operačnú medzeru pred prípadným stiahnutím časti amerických síl.

Pentagon tento vývoj zapracúva do širšej stratégie presunu väčšej časti bezpečnostnej zodpovednosti na Európu. Generál NATO v Európe Alexus Grinkevich otvorene vyhlásil, že Európa by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu, zatiaľ čo Spojené štáty sa budú viac sústreďovať na iné regióny.

Stručne povedané, európskym spojencom bolo naznačené, že za svoju obranu budú musieť niesť väčšiu zodpovednosť sami.

/ hlavnydennik.sk /