Vojnový štváč Káčer zaťahuje všetkých Slovákov do pokračujúcej eskalácie konfliktu na Ukrajine

Šéf diplomacie vyhlásil, že Slovensko sa zapojí do misie EÚ pre výcvik ukrajinských vojakov. Jeho maďarský náprotivok Szijjártó to odmietol a oznámil, že Maďarsko ako jediný členský štát EÚ nehlasovalo za konfliktné riešenie a uprednostňuje mierové rozhovory, čo je aj hlavným poslaním diplomacie

Rada EÚ pre zahraničné veci, ktorá v pondelok zasadala v Luxemburgu, schválila výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov bojujúcich na strane banderovskému zločineckému režimu v Kyjeve.

Do výcvikovej misie Európskej únie pre ukrajinských vojakov sa zapojí aj Slovensko, uviedol pre TASR minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer po skončení pondelkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.

Šéfovia diplomacií členských krajín EÚ v pondelok schválili vojenskú výcvikovú misiu pre príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl.

Cieľom výcvikovej misie je vycvičiť okolo 15.000 ukrajinských vojakov, najmä v zariadeniach na území Poľska a Nemecka. Očakáva sa, že misia, ktorá bude spočiatku trvať dva roky, sa môže začať už v polovici novembra.

Podľa Káčera sa Ukrajina musí ubrániť pred eskalujúcou agresiou Ruska, pričom jej prežitie je aj v bytostnom záujme Slovenska. Ako pokračoval, diplomati sa zhodli, že Únia bude naďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, lebo mier tam nastane len vtedy, keď Rusko prestane útočiť a stiahne odtiaľ svoje vojská.

„Žiadna dohoda poza chrbát Ukrajiny nie je pre nás prijateľná,“ odkázal.

Káčer spresnil, že nová výcviková misia EÚ pre Ukrajinu bude mať centrá v Poľsku a Nemecku.

„Vyjadril som podporu tejto misii s tým, že sme pripravení poskytnúť inštruktorov a v prípade potreby aj naše výcvikové priestory na Slovensku, ktoré sú na vynikajúcej úrovni,“ dodal.

Rada ministrov v Luxemburgu odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele na Ukrajine a schválila ďalšie finančné zdroje pre Európsky mierový nástroj (EPF). Káčer vysvetlil, že EÚ z tohto fondu môžu financovať obrannú a vojenskú podporu Ukrajine.

„Politicky bola táto zhoda veľmi silná – to je hlavný odkaz tohto dňa,“ opísal situáciu. Cieľom EPF je zlepšiť schopnosť Únie predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.

Káčer pripomenul, že témou ministerských rokovaní bol aj vývoj vzťahov medzi EÚ a Čínou. Dodal pritom, že ministri sa zhodli na potrebe pokračovania dialógu a rozvíjania sebavedomých vzťahov založených na princípoch dodržiavania medzinárodného práva. Kľúčová je pritom otázka ľudských práv, ktoré nemôžu byť podriadené iným záujmom, zdôraznil.

Na okraj rokovaní Rady EÚ sa šéf slovenskej diplomacie stretol s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou. Zhodli sa na strategickom význame slovensko-nemeckých vzťahov a vyjadrili podporu ďalšiemu rozvoju spolupráce v konkrétnych oblastiach. Káčer označil Nemecko za spoľahlivého partnera a spojenca, pričom pripomenul aj nemecký príspevok pri financovaní výroby ďalších kusov samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu.

Szijjártó: Maďarsko ako jediné v EÚ nehlasovalo za výcvikovú misiu: Chceme mier namiesto eskalácie

Maďarsko ako jediná členská krajina Európskej únie využilo možnosť „konštruktívneho zdržania sa“ a nezahlasovalo za výcvikovú misiu Európskej únie pre ukrajinských vojakov, pretože vláda v Budapešti nepodporuje návrhy s rizikom eskalácie konfliktu, vyhlásil v pondelok v Luxemburgu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na internetové vydanie denníka Magyar Nemzet.

Konštruktívne zdržanie sa umožňuje komunitárne právo. Takto naša krajina misii nebráni. Súčasne to však znamená, že sa na misii nezúčastní a neprispeje ani na jej náklady,“ vysvetlil Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie podčiarkol, že Maďarsko nepovažuje za dobrý nápad robiť čokoľvek, čo povedie k eskalácii vojny a riziku zapojenia strednej či západnej časti Európy do konfliktu.

„Udalosti posledných týždňov bohužiaľ neukazovali na mier, ale skôr na eskaláciu, a prišlo niekoľko rozhodnutí, ktoré vojnu len brutálnejšiu. Chceme mier a zamerať sa na mierové úsilie namiesto krokov, ktoré stupňujú eskaláciu,“ napísal šéf maďarskej diplomacie na sociálnej sieti.

Pokračujúce snahy predstaviteľov Slovenskej republiky podporovať vojenský konflikt na Ukrajine namiesto hľadania mierového riešenia majú svoj základ aj v kariérnom profile niektorých súčasných pohlavárov slovenskej garnitúry.

Nový minister zahraničný vecí Rastislav Káčer ako hlavný predstaviteľ našej diplomacie sa zapíše do našej histórie ako jedna z ústredných postáv prispievajúcich do eskalácie napätia, ktorá sa hrubým spôsobom spreneverila základnému poslaniu diplomacie hľadať za každú cenu mierové riešenie a predchádzať vojenskému konfliktu všetkými možnými a dostupnými prostriedkami.

Káčer začínal ako politický analytik na ministerstve zahraničných vecí. Aj vďaka dobrému vzťahu k NATO, v ktorého ústredí v Bruseli pôsobil v rokoch 1994 – 1998, sa v roku 2001 stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany (zodpovedal za proces vyjednávania a vstúpenia SR do Aliancie) a práve on spolurozhodoval o povolení preletu lietadiel NATO bombardujúcich súčasné Srbsko. Po návrate z Bruselu bol vedúcim štábu pre plánovanie politiky a generálnym riaditeľom pre bezpečnostnú politiku a mnohostranné záležitosti na ministerstve zahraničných vecí. Neskôr pôsobil päť rokov ako veľvyslanec Slovenska vo Washingtone a následne od októbra 2013 v Budapešti.

„Je to tak ďaleko, že stav v Maďarsku ohrozuje elementárne princípy fungovania Európy, resp. spochybňuje hodnotový rámec, na ktorom Európska únia funguje alebo je na ňom postavená,“vyjadril sa v jednej z relácií Štefana Hríba. Koncom roka 2019 podala organizácia Hnutie nová jednota na Káčera trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy o revizionistických snahách vlády Viktora Orbána.

V júli 2008 ho zvolili za predsedu Slovenskej atlantickej komisie (člena Združenia Atlantickej zmluvy). Prezentuje sa ako odborník na trans­atlantické vzťahy, obranu a bezpečnosť. Káčer na Hríbovu otázku, či je rád v NATO, odpovedal cynicky aj zmienkou o bývalej Juhoslávii: „Tam sme sa chodili pozerať ako do výkladnej skrine. A závideli sme Juhoslovanom, ako sa majú. Tak choďte dneska do Bosny a Hercegoviny alebo hocikde, a teda neviem, či im je čo závidieť.“

Práve NATO však v roku 1999, ako to povedal Havel, humanitárne bombardovalo územie dnešného Srbska, kde zomrelo približne 2500 civilných obetí. Káčer bol v tom čase štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Jeho reakcia na túto udalosť bola maximálne cynická. Podľa neho nie sme ako Slovensko spoluvinníkmi zabíjania bratov Srbov, lebo oni nie sú naši bratia.

„Dneska ma tá demagógia, že sme umožnili bombardovať bratov Srbov, dosť vytáča. Po prvé, nepovažujem Srbov o dosť väčších bratov od Chorvátov, ani Maďarov, Rumunov, Poliakov, Čechov, Nemcov alebo Ukrajincov. Jednoducho, Srbi nám nie sú o nič väčší bratia ako ktokoľvek iný, ktorý je okolo,“ povedal Káčer s tým, že zákrok bol posledným zdvihnutým prstom, ktorý bol však prevedený citlivo.

„Bola to operácia letecká, s istou presnosťou, veľmi málo civilných obetí, rádovo menej, ako si oni spôsobili sami,“ dodal Káčer s tým, že išlo o správny zákrok, ktorý pomohol. No zároveň priznal, že konsolidačný proces v Srbsku doteraz neskončil.

Káčer je čestným predsedom slovenského inštitútu Globsec, ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Obzvlášť závažné je, kto je sponzorom týchto podujatí. Výstupy z nich môžu byť ovplyvnené práve nimi. Partnerom je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.

Zdroj: hnonline.sk / info.sk / YouTube / InfoVojna

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)