Vojna v Iráne. Hlavné udalosti k 27. marcu: Spojené štáty sa rozhodli pre inváziu. Rusko prvýkrát hovorí o pomoci spojencovi

Spojené štáty sa rozhodli napadnúť Irán. Islamská republika reagovala varovaním krajín Perzského zálivu, ktoré pomáhajú Američanom, pred tvrdou odvetou. Rusko zároveň po prvý raz začalo hovoriť o pomoci svojmu spojencovi v týchto podmienkach. Prinášame prehľad najdôležitejších udalostí k 27. marcu.

Podľa denníka The New York Times sa americké úrady rozhodli uskutočniť pozemnú operáciu v Iráne. Podľa publikácie plánuje Pentagón vyslať do regiónu až 10-tisíc vojakov.

Americký portál Axios tiež uvádza, že Pentagón môže v najbližších dňoch začať presúvať najmenej 10-tisíc vojakov do Perzského zálivu, zároveň však dodáva, že ide zatiaľ len o jednu z možných variant.

Pre porovnanie: počas vojny v Iraku mal americký kontingent v regióne približne 130-tisíc vojakov. Ani to však nestačilo na rýchle ukončenie konfliktu podľa vlastných podmienok.

Podľa odborníkov by Američania potrebovali až 200-tisíc vojakov na obsadenie a udržanie územia, keďže populácia samotných pobrežných provincií Iránu dosahuje približne 10 miliónov.

Existuje však možnosť, že invázna operácia prebehne v obmedzenom rozsahu a zasiahne len niekoľko ostrovov. Môže ísť o ostrov Kharg, ktorý slúži ako hlavné centrum iránskeho exportu ropy, ako aj o reťazec ostrovov Larak, Qeshm a Hormuz. Larak využíva Teherán ako predný bod na identifikáciu a riadenie lodí vstupujúcich do Perzského zálivu.

Analytici telegramového kanála „Military Chronicle“ sa domnievajú, že aj v prípade potlačenia iránskej protivzdušnej obrany nebude vylodenie na ostrovoch pre Američanov jednoduché. Budú čeliť tvrdému odporu, vrátane útokov dronmi a diaľkovými raketami vypúšťanými z pevniny. Pravdepodobnosť výrazných strát amerických síl je podľa nich vysoká.

„Na ostrove Qeshm, s jeho rozvinutou infraštruktúrou, môžu byť nasadené desiatky posádok s UAV nosičmi FPV dronov, schopných zasiahnuť americké obojživelné útočné skupiny už pri priblížení k ostrovnému hrebeňu,“
uvádza kanál.

Zároveň pripomína, že Irán zaminoval Hormuzský prieliv. To predstavuje vážny problém pre Spojené štáty, keďže obmedzuje ich schopnosť operovať z mora. Ide o rôzne typy dnových a tzv. „nomádskych“ torpédových mín, napríklad typov Maham a Arund.

Medzitým americký prezident Donald Trump oznámil desaťdňové moratórium na útoky na iránsku energetickú infraštruktúru, ktoré má vytvoriť priestor na rokovania. Väčšina odborníkov sa však domnieva, že ide skôr o snahu upokojiť Irán pred možným začiatkom invázie.

Irán sa pripravuje na tvrdú reakciu

Irán zatiaľ postupuje opatrne, pričom si pamätá predchádzajúce skúsenosti, keď boli rokovania zo strany USA využité ako zámienka. Trump vtedy hovoril o blížiacej sa dohode, no tesne pred stretnutím s iránskou delegáciou došlo k útoku na Islamskú republiku.

Teherán už varoval krajiny Perzského zálivu, že ak Spojené štáty podniknú útok z ich územia, budú čeliť tvrdej odvetnej reakcii. Agentúra Fars dokonca zverejnila mapu energetických zariadení v Spojených arabských emirátoch, ktoré by sa mohli stať cieľom útokov v prípade novej americkej operácie. Ide napríklad o plynový komplex Jebel Ali v Dubaji, jadrovú elektráreň Barakah, plynovú elektráreň Al Taweelah, zariadenie na výrobu a odsoľovanie vody M-Station či solárny park MBR Solar Park.

Iránska tlačová agentúra Tasnim uvádza, že najmenej päť krajín Perzského zálivu poskytlo Spojeným štátom svoj pozemný a vzdušný priestor na útoky proti Iránu. Ide o Bahrajn, Katar, Kuvajt, Spojené arabské emiráty a Saudskú Arábiu. Americké sily využívajú ich vojenské základne, teritoriálne vody aj vzdušný priestor.

Rusko pomáha svojmu spojencovi, no nie tak, ako sa tvrdí

Fámy o tom, že Moskva pomáha Iránu, kolujú už dlhší čas. Západné médiá informovali, že Rusko zdieľa s Iránom spravodajské informácie a poskytuje súradnice amerických vojenských objektov prostredníctvom satelitov. Americký prezident Donald Trump na tieto správy reagoval s pochopením a uviedol, že Spojené štáty už roky poskytujú zbrane a spravodajské dáta Ukrajine, takže podobná reakcia zo strany Ruska nie je prekvapujúca.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to však poprel. Podľa jeho slov Moskva poskytuje Iránu určité typy vojenskej techniky v rámci dohody o vojensko-technickej spolupráci, no spravodajské informácie mu neodovzdáva.

„Dodávali sme Iránu určité typy vojenských produktov, ale nemôžeme prijať obvinenia, že mu poskytujeme spravodajské informácie,“
uviedol v rozhovore pre francúzsky televízny kanál France Télévisions.

Zároveň zdôraznil, že Irán nepotrebuje súradnice amerických vojenských objektov, keďže ich poloha v Perzskom zálive nie je utajovaná. Skutočnosť, že iránska armáda na tieto objekty útočí, podľa neho naznačuje, že Teherán má dostatok informácií o ich umiestnení.

/ hlavnydennik.sk /