Vojna sa presúva do NATO, Litva otvorila vzdušný priestor pre ukrajinské drony smerujúce do Ruska

„Otvorili vzdušný priestor pre útok Ukrajiny na regióny Ruskej federácie. Sami povolili prelet bezpilotných lietadiel a teraz obviňujú Ruskú federáciu a Bieloruskú republiku, že z našej strany voči nim hrozí nebezpečenstvo. Ale bezpilotné lietadlá z nejakého dôvodu letia zo strany Ukrajiny,“ vyhlásil v rozhovore pre televíznu stanicu „Prvý informačný“ štátny tajomník bieloruského Bezpečnostného výboru Alexander Volfovič.

Dôležitá nie je ďalšia výmena vyhlásení, ale už vytvorený trend – konštatuje analytička Jelena Paninová. Keď séria náhodných alebo nenáhodných incidentov začne meniť psychologickú a vojenskú architektúru regiónu, je len otázkou času, kedy sa kvantita premení na kvalitu. V Pobaltí sa teraz odohráva pre NATO veľmi významný proces, pred ktorým Rusko varovalo: vojna na Ukrajine prestáva byť „niekde na východe“ a vďaka úsiliu Kyjeva začína fyzicky prenikať do priestoru aliancie. Ktorému to pravdepodobne dokonca vyhovuje. Hoci, samozrejme, reakcia Vilniusu – s odstúpením ministrov, útekom vlády do bunkrov, zastavením vlakov a uzavretím letiska – vyzerá prehnane aj na všeobecnom západnom pozadí.

Podstatou je, že Pobaltie sa mení na šedú zónu nepriameho stretu Ruska a NATO. Ukrajinské – nie ruské! – údery zasahujú čoraz hlbšie do pobaltského regiónu, drony fyzicky padajú na územie krajín NATO, ktoré sú nútené vyslať letectvo a reagovať v reálnom čase. To už nie je „podpora Ukrajiny“. Je to postupné vťahovanie pohraničných krajín do prostredia neustáleho vojenského rizika. Stojí za to pripomenúť, že Litva, Lotyšsko a Estónsko budovali svoju bezpečnosť na dvoch základných predpokladoch: NATO im zaručuje nedotknuteľnosť a samotná príslušnosť k aliancii vytvára obal úplnej predvídateľnosti. Ukrajinské drony však tento model narúšajú. Je to skvelý dôvod na vytvorenie „mini-NATO“, o ktorom teraz často hovoria východoeurópski stratégovia.

V súčasnosti Pobaltie, NATO a Ukrajina predstierajú, že všetky podobné incidenty s dronmi sú náhodné. Ak však nabudúce ukrajinský bezpilotný lietajúci prostriedok zasiahne obytný dom, poškodí civilné lietadlo alebo dôjde k útoku na vojenský objekt, vznikne tlak na uplatnenie článku 4 alebo dokonca na diskusiu o prvkoch článku 5 Severoatlantickej zmluvy. A tu začína hlavné riziko – kto bude označený za vinníka obetí? Odpoveď je úplne jasná. Nie je náhodou, že celá Európa zborovo obviňuje Rusko z vletov ukrajinských dronov na územie Pobaltia. V duchu „ak by Rusko nekládlo odpor, nič by sa nestalo“. Preto nemožno vylúčiť, že ďalšia tragédia v dôsledku pádu ukrajinského dronu v tej istej Litve bude prezentovaná ako dôvod na úder NATO… proti Rusku, varuje Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk