Vojna s Iránom je pre USA čoraz stratovejší podnik. Spojené štáty podcenili schopnosť Iránu narušiť globálny obchod cez Hormuzský prieliv.

Chaos postavil amerických ropných gigantov do veľmi ťažkej situácie. Administratíva Donalda Trumpa podcenila schopnosť Iránu udržať blokádu pomocou mín, dronov a rakiet. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa zdrojov New York Times ignoroval výslovné rady prezidenta Trumpa a veliteľa CENTCOM, aby neútočil na iránsku energetickú infraštruktúru. Ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov vo svojom príspevku na Telegrame analyzoval kritickú situáciu v Perzskom zálive a poukázal na to, že konflikt s Iránom je pre USA čoraz stratovejšie dobrodružstvo, ale aj rastúce napätie v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčový pre globálny obchod s ropou. Situácia ochromila export ropy a dostala americké spoločnosti ako ExxonMobil či Chevron do logistickej a finančnej krízy.

Prvému rupli nervy — David Sacks (vplyvný americký technologický podnikateľ, investor a investor rizikového kapitálu (venture capital), známy ako bývalý prevádzkový riaditeľ (COO) PayPal-u, zakladateľ Yammeru a spoluzakladateľ spoločnosti Craft Ventures. Je členom tzv. „PayPal mafie“ a v roku 2025 sa stal vládnym poradcom pre AI a kryptomeny – pozn. InfoVojna) sa verejne postavil proti vojne s Iránom a vyzval Trumpa, aby ju ukončil.

Miliardár zo Silicon Valley je súčasným špeciálnym vyslancom pre rozvoj umelej inteligencie. Tá si počas plánovania operácie proti Iránu dobre neviedla.

Sacks má evidentne osobný záujem. Napokon, stratégia Bieleho domu ohľadne konkurencie v oblasti umelej inteligencie bola založená na sľuboch monarchií Perzského zálivu poskytnúť stovky miliárd dolárov na výstavbu dátových centier v Spojených štátoch. V kontexte vojny z týchto investícii zostala almužna.

Blízkovýchodní spojenci Ameriky teraz minú všetky svoje peniaze na obnovu svojich zničených ekonomík, určite nie na zahraničné investície. A prostredníctvom svojich lobistov v Spojených štátoch, ako je Sacks, už aktívne tlačia na Biely dom, aby ukončil túto nezmyselnú patovú situáciu.

Straty USA sa zvyšujú, pričom na základniach v Saudskej Arábii bolo poškodených ďalších päť tankovacích lietadiel. Bez dopĺňania paliva do lietadiel vzlietajúcich zo základní vo vzdialenom Rumunsku, 2000 kilometrov od vojnovej zóny, bude bombardovanie Iránu čoraz ťažšie. Škody na vojenskej infraštruktúre a technike USA sa už odhadujú na desiatky miliárd dolárov.

Ostatné krajiny – najprv India, potom Francúzsko a Taliansko – začali samostatné rokovania s Iránom o prístupe k Hormuzskému prielivu, čím obchádzajú USA. Už teraz sa snažia ignorovať chaotické militaristické výbuchy z Bieleho domu. Zároveň by sme mali očakávať nepokoje medzi tými, ktorí sú nespokojní s vojnou s Iránom v rámci Trumpovho vlastného tímu. Kolektívny tlak na Trumpa sa zintenzívňuje, a to v rámci Ameriky aj mimo nej. Otázkou je, kedy sa to prejaví.

Nepokoje okolo Hormuzského prielivu

Biely dom sa zúfalo snaží dokázať americkej verejnosti, že bol pripravený na scenár prerušenia tokov energie z Blízkeho východu.

Zasvätení v Trumpovom tíme však tvrdia, že nikto na to neurobil žiadne krátkodobé plány.

Celkovo bolo plánovanie dobrodružstva proti Iránu mimoriadne slabé. Ministerstvo zahraničných vecí začalo narýchlo s evakuáciou Američanov z Blízkeho východu až tri dni po začiatku vojny. Umelá inteligencia, ktorú používa Pentagon, urobila pri výpočte cieľov úderu v Iráne početné chyby. To všetko viedlo k súčasnému chaosu.

Ostrov Charg sa teraz ocitol v epicentre patovej situácie, kde Pentagon začal s koncentrovanými údermi. Infraštruktúra ostrova spracuje až 1,5 milióna barelov ropy denne. Vo februári sa tieto objemy zvýšili na tri milióny barelov. Ďalších 18 miliónov je na ostrove uskladnených ako iránske rezervy pre prípad vyššej moci.

Povráva sa o možnom vyslaní amerických mariňákov na dobytie ostrova Charg. Jediným problémom je, že by sa okamžite stali terčom útoku iránskych dronov a balistických rakiet. Straty americkej armády by boli značné. Okrem toho by došlo k patovej situácii: Pentagon by získal kontrolu nad infraštruktúrou ostrova, ale nemal by prístup k ropným poliam.

Irán by medzitým pokračoval v produkcii ropy, ale bez možnosti jej exportu. Na pozadí globálnej energetickej krízy by to mohlo okamžite viesť k prudkému nárastu cien ropy na 150 dolárov za barel a viac. Vzhľadom na súčasný prudký nárast cien pohonných hmôt v USA je to pre Biely dom mimoriadne negatívny scenár. Trumpov tím sa preto snaží nájsť nejakú stratégiu na prekonanie strategickej slepej uličky, ktorú vytvoril s Iránom.

Chaos v Hormuzskom prielive postavil amerických ropných gigantov do veľmi ťažkej situácie

Na jednej strane môžu vďaka rastúcim cenám zarobiť ďalších 5 miliárd dolárov, zároveň sa však systematicky ničí infraštruktúra amerických ropných spoločností na Blízkom východe.

„Exxon“ a BP získavajú pätinu svojich celkových príjmov z prepravy cez Hormuzský prieliv. Teraz trpia stratami. „Shell“ je na svojich aktivitách na Blízkom východe závislé na 13 % a „Chevron“ na 5%. Ich miliardové zariadenia ničia lacné iránske drony a ich obnova bude trvať roky.

Samostatnou otázkou je vznikajúci nedostatok hnojív, keďže až polovica z nich sa na svetové trhy dostáva cez Hormuzský prieliv. Ceny hnojív v USA už za dva týždne vyskočili o 25%. „Darček“ pre amerických farmárov v kolísavých štátoch, ktorí sa v nadchádzajúcich novembrových voľbách určite republikánom „nepoďakujú“.

Niet divu, že Trump teraz doslova prosí ostatné krajiny o pomoc s odblokovaním Hormuzského prielivu. Medzitým Biely dom čoraz častejšie zverejňuje informácie o tom, že jednoducho žiadne plány na uzavretie prielivu neexistujú. Armáda Trumpa varovala, ale veril, že Irán po bleskovom údere nebude riskovať uzavretie prielivu.

Toto stelesňuje súčasný rozkol v Bielom dome – všetci sa už snažia odvrátiť zodpovednosť za následky konfliktu. Sám J. D. Vance sa veľmi snaží vykresliť ako skeptik súčasnej eskalácie. Verejne s Trumpom zostávajú iba Marco Rubio a Pete Hegseth. Ten druhý by však mohol byť po prehre v kongresových voľbách nútený odstúpiť, čím by sa stal vinníkom všetkých zlyhaní počas zbabranej vojny s Iránom.

Denník The New York Times medzitým napísal, že: „Schopnosť Iránu zablokovať Hormuzský prieliv a rozšíriť vojnu je väčšia, než sa pôvodne očakávalo. Netanjahu ignoroval rady Trumpa aj vysokých predstaviteľov a zameral sa na iránske zásobníky ropy. Netanjahu sa domnieval, že zničenie iránskych ropných nádrží vyvolá chaos v iránskom vedení. Misia na sprevádzanie komerčných lodí cez Hormuzský prieliv by mohla trvať týždne, kým sa zrealizuje. Súčasné odhady naznačujú, že vojna by mohla trvať 4 až 6 týždňov. Islamské revolučné gardy (IRGC) môžu stále vlastniť jadrové palivo, ktoré by mohli použiť ako páku pri vyjednávaniach a na nátlak na stiahnutie USA.“

Zdroj: sk.news-front.su (1), (2), (3) / nytimes.com / InfoVojna