Vojenská eskalácia medzi USA a Iránom by podľa Kataru mala katastrofické následky pre celý Blízky východ

Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Americký prezident Donald Trump pohrozil Iránu tvrdým zásahom v prípade zabíjania demonštrantov.

Prípadná vojenská eskalácia medzi Spojenými štátmi a Iránom by mala vážne dôsledky pre celý Blízky východ, uviedol v utorok hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Madžíd Ansárí. Vyjadril sa tak v čase, keď Spojené štáty zvažujú možné vojenské kroky proti Teheránu v súvislosti s rozsiahlymi protivládnymi protestmi.

„Vieme, že eskalácia…by mala katastrofické následky v regióne aj mimo neho, a preto sa tomu chceme čo najviac vyhnúť,“ povedal Ansárí na tlačovej konferencii v Dauhe. „Práve teraz sme stále v stave, keď veríme, že sa to dá vyriešiť diplomatickou cestou,“ uviedol. Katar podľa neho rokuje so všetkými stranami v snahe nájsť diplomatické riešenie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa protesty zintenzívnili a prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií. Vláda následne 8. januára zablokovala v krajine internet a telefonické hovory do zahraničia.

Agentúra Reuters s odvolaním sa nemenovaného iránskeho predstaviteľa v utorok informovala, že pri týchto protestoch zahynulo už približne 2000 ľudí.

Tvrdé zásahy iránskych bezpečnostných zložiek proti protestujúcim odsúdilo viacero štátov, Európska únia či generálny tajomník OSN António Guterres. Španielsko a Fínsko si v tejto súvislosti predvolali iránskych veľvyslancov a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v pondelok oznámila, že EP zakázal diplomatom z Iránu a ďalším predstaviteľom tejto islamskej republiky vstup do všetkých svojich priestorov v reakcii na tvrdé zásahy teheránskeho režimu proti protestujúcim.

Americký prezident Donald Trump pohrozil Iránu tvrdým zásahom v prípade zabíjania demonštrantov. Vláda v Teheráne kritizuje vyjadrenia Trumpa a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok vyhlásil, že protesty „sa stali násilnými a krvavými, aby sa vytvorila zámienka“ pre amerického prezidenta zasiahnuť. Varovania Trumpa podľa neho motivovali „teroristov,“ aby sa zamerali na protestujúcich a bezpečnostné zložky s cieľom vyvolať zahraničnú intervenciu.

Arákčí tiež povedal, že islamská republika sa neusiluje o vojnu, ale je na ňu úplne pripravená. Irán je podľa jeho slov pripravený na rokovania, ktoré však musia byť „spravodlivé, s rovnakými právami a založené na vzájomnom rešpektovaní“.

Saudská Arábia a ďalšie arabské štáty Perzského zálivu  medzitým podľa denníka The Wall Street Journal súkromne naliehajú na USA, aby neútočili na Irán, a varujú, že vojenská akcia alebo zmena režimu by mohla destabilizovať región, narušiť ropné trhy a poškodiť ich vlastnú bezpečnosť a ekonomiku.

Na protestoch podľa Arákčího strieľajú neznáme ozbrojené osoby nielen do bezpečnostných zložiek, ale aj do protestujúcich. Provládne zhromaždenia podľa iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího zmarili plán zahraničných nepriateľov, ktorí mali vykonať domáci žoldnieri. Rusko odsudzuje pokusy o zasahovanie do vnútorných záležitostí Iránu. Nemecký kancelár Friedrich Merz očakáva, že iránsky režim čoskoro padne.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna