Vláda využíva skrátené konanie počas pandémie aj neodôvodnene, myslí si politológ

Ani počas pandémie sa vláda nevyhýba tomu, že pri novelizácii zákonov využíva skrátené legislatívne konanie aj vtedy, keď nie sú naň dôvody. Pre TASR to skonštatoval politológ Erik Láštic

Ústavný právnik Vincent Bujňák pripomenul, že čím ďalej žijeme v období pandémie, tým viac sa oslabuje možnosť ju vnímať ako „mimoriadnu udalosť“, čo je jedna z podmienok pre skrátené legislatívne konanie. 

Parlament počas tohto volebného obdobia prijal na návrh vlády už 67 zákonov v skrátenom konaní. V predchádzajúcom volebnom období bolo za štyri roky takto schválených 28 zákonov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prijať zákon v skrátenom legislatívnom konaní sa môže využiť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, či ak hrozia štátu značné hospodárske škody. „Skrátené legislatívne konanie umožňuje, aby ste daný návrh schválili v priebehu 24 hodín, nech by išlo hoci aj o zmenu ústavy,“ pripomenul Bujňák, ktorý pôsobí na katedre ústavného práva Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Už pred pandémiou sme boli podľa neho pravidelne svedkami použitia skráteného konania napriek chýbajúcim zákonným podmienkam.

Láštic upozornil, že v tomto volebnom období je situácia iná, keďže koronakríza spĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie.

„Ale ani tu sa vláda nevyhýba tomu, že ho využíva aj pri novelizácii zákonov, kde dôvody naplnené nie sú. V konečnom dôsledku sa tomu nevyhneme, ak NR SR bude ochotná vláde takéto pokusy tolerovať, alebo sa nezmenia podmienky, za akých je možné skrátené legislatívne konanie využiť,“ uviedol Láštic, ktorý je vedúcim katedry politológie na Filozofickej fakulte UK. Využívanie tohto inštitútu by mohol podľa neho spochybniť ešte Ústavný súd SR a nastaviť jeho presnejšie kritériá.

Na začiatku prvej vlny pandémie bol podľa právnika priestor pre skrátené legislatívne konanie, a to pri zákonoch, ktoré boli s pandémiou previazané. „Už v tomto období tu však nachádzame prípady návrhov, ktoré sa pandémie netýkali. Súhlasím, že jedným z nich bol návrh týkajúci sa odvolania komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Tento návrh mal byť predmetom štandardného legislatívneho procesu,“ opísal zákon, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová nepodpísala a napokon ho parlament schvaľoval štandardne.

„Čím dlhšie bola pandémia prítomná, tým viac sa oslabovala možnosť jej zaradenia pod pojem ‚mimoriadna okolnosť‘. Po odznení prvej vlny sa očakávalo, že druhá vlna udrie najneskôr v poslednom štvrťroku a s ňou príde ďalší núdzový stav,“ vysvetlil Bujňák s tým, že vláda mohla pripraviť a predložiť návrh na zmenu ústavného zákona do pripomienkového konania cez leto alebo na jeseň a zákon by sa pripravil v štandardnom procese. „Ak preto vláda 7. decembra predložila parlamentu návrh na schválenie zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu v skrátenom legislatívnom konaní, v tomto čase už nebola splnená podmienka ‚mimoriadnej okolnosti‘, lebo na toto bolo možné sa vopred pripraviť,“ upozornil.

Novelu ústavného zákona, ktorá umožnila vláde predlžovať núdzový stav, prijali poslanci koncom decembra 2020. Vďaka výnimke mohli vtedy prísť do pléna aj poslanci pozitívni na COVID-19.

Schválenie zákona trvá štandardne niekoľko mesiacov, aby mohla k návrhu prebehnúť diskusia. Pokiaľ ide o vládny návrh, ide cez pripomienkové konanie, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť.

V zrýchlenom režime poslanci rozhodli aj o transformácii Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. V skrátenom konaní schválili aj tzv. podnikateľské kilečko, teda balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.

zdroj: hlavné správy

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.