Víťaz nemeckých parlamentných volieb, radikálny rusofób a vojnový štváč Merz, ktorý chcel zasypať Rusko nemeckými raketami, baží extrémne po funkcii nového nemeckého kancelára…

Friedrich Merz navštívil v utorok 25. februára 2025 kancelára a šéfa sociálnych demokratov (SPD) Olafa Scholza, aby s ním rokoval o zostavení novej vlády. Merz sa pred touto schôdzkou stretol v Berlíne aj niektorými kľúčovými postavami svojho bloku CDU/CSU vrátane bavorského premiéra Markusa Södera či generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna. Merz po víťazstve svojho bloku v nedeľných predčasných voľbách takmer s istotu nahradí Scholza na poste kancelára. Vládu však chce zostaviť práve s jeho sociálnymi demokratmi, ktorí skončili tretí, no v hlasovaní zaznamenali svoj historicky najhorší výsledok.

Nemecký konzervatívny opozičný líder Friedrich Merz, ktorého kresťanskí demokrati zvíťazili v nedeľňajších parlamentných voľbách, v utorok zdôraznil, že krajina potrebuje rýchle koaličné rozhovory s cieľom čo najskôr vytvoriť novú vládu. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

Merz po víťazstve svojho bloku CDU/CSU takmer s istotou nahradí na poste spolkového kancelára Olafa Scholza. Koaličnú vládu by podľa očakávaní mal sformovať práve s jeho sociálnymi demokratmi (SPD).

„Problémy sú naliehavé, neznesú odklad, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme teraz rýchlo začali rozhovory,“ povedal Merz. Jeho zámerom je dokončiť koaličnú zmluvu do Veľkej noci, no zároveň sa čo najskôr jasne dohodnúť na troch otázkach – obrannej politike a výdavkoch, migrácii a ekonomickej politike.

„Situácia vo svete sa dramaticky mení každý deň,“ doplnil Merz s tým, že nemecká ekonomická situácia je „veľmi chúlostivá a kritická“ a krajina potrebuje rýchle rozhodnutia, aby sa jej hospodárstvo počas roka mohlo znova pozviechať.

Scholz už skôr vyhlásil, že v koaličných rokovaniach nebude zohrávať žiadnu úlohu, hoci kancelárom zostane až do vytvorenia budúcej vlády. Následne sa plánuje vzdať všetkých vedúcich funkcii a zostať len poslancom Spolkového snemu (Bundestag).

Vedenia rozhovorov s CDU/CSU sa namiesto neho ujal spolupredseda SPD Lars Klingbeil, ktorý už v pondelok absolvoval s Merzom úvodné stretnutie. Šéf kresťanských demokratov podľa vlastných slov očakáva, že Scholz a jeho odchádzajúca vláda už nebudú robiť dlhodobé rozhodnutia bez jeho účasti.

Friedrich Merz navštívil v utorok kancelára a šéfa sociálnych demokratov (SPD) Olafa Scholza, aby s ním rokoval o zostavení novej vlády. Merz sa pred touto schôdzkou stretol v Berlíne aj niektorými kľúčovými postavami svojho bloku CDU/CSU vrátane bavorského premiéra Markusa Södera či generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna.

Merz po víťazstve svojho bloku v nedeľných predčasných voľbách takmer s istotu nahradí Scholza na poste kancelára. Vládu však chce zostaviť práve s jeho sociálnymi demokratmi, ktorí skončili tretí, no v hlasovaní zaznamenali svoj historicky najhorší výsledok.

Blok CDU/CSU vo voľbách zvíťazil so ziskom 28,5 percenta hlasov. Za ním skončila so 20,8 percenta hlasov Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovaná za krajne pravicovú. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) bola tretia s 16,4 percentom hlasov a oproti predošlým voľbám si pohoršila o vyše deväť percentuálnych bodov, čo je jej historickým neúspechom.

Takzvaná veľká koalícia, teda spolupráca CDU/CSU a SPD, je po voľbách jedinou realistickou možnosťou na vznik väčšinovej vlády. Termín veľká koalícia vznikol v čase, keď boli CDU/CSU a SPD dvoma najsilnejšími formáciami v parlamente. Merz už v pondelok povedal, že chce rokovať o koalícii práve s SPD. Väčšinu by mala CDU/CSU aj s AfD, Merz ale spoluprácu s ňou kategoricky vylučuje kvôli jej extrémistickým postojom. Merz tiež povedal, že je mu jasné, že rokovania s SPD nebudú ľahké, strany demokratického stredu ale podľa neho musia zaručiť Nemecku stabilitu.

Po debakli vo voľbách, za ktorý prijal zodpovednosť kancelár Scholz, je teraz najmocnejším mužom sociálnej demokracie jej spolupredseda Lars Klingbeil, ktorý bol už nominovaný do čela parlamentnej frakcie. Podľa neho bude musieť Merz v koaličných rokovaniach pristúpiť na viacero kompromisov.

„Očakávame, že Merz svoj kurz a tiež svoj tón výrazne zmení,“ uviedol v utorok Klingbeil. Ako príklad toho, čo bude chcieť SPD v koaličných rokovaniach presadiť, uviedol zlepšenie platových podmienok pracujúcich, stabilizáciu dôchodkov a investičnú ofenzívu.

Scholz už skôr vyhlásil, že v koaličných rokovaniach nebude zohrávať žiadnu úlohu, no kancelárom zostane až do vytvorenia budúcej vlády. Následne sa však plánuje vzdať všetkých vedúcich funkcii a zostať len poslancom Bundestagu, dolnej komory parlamentu.

Vedenia koaličných rozhovorov sa namiesto neho za SPD ujal spolupredseda tejto strany Lars Klingbeil, ktorý už v pondelok absolvoval s Merzom úvodné rokovanie.

Ďalším silným mužom SPD po voľbách je minister obrany Boris Pistorius. Na jeseň sa pôvodne uvažovalo, že by mohol obľúbený politik viesť sociálnu demokraciu do volieb, presadil sa ale nakoniec kancelár Scholz. O Pistoriusovi sa teraz uvažuje ako o možnom vicekancelárovi vo vláde veľkej koalície, mohol by ním ale byť aj Klingbeil. Pistorius v utorok v rozhovore s bulvárnym denníkom Bild uviedol, že CDU/CSU bude musieť súhlasiť so zvýšením výdavkov na obranu.

„Rozpočet môjho ministerstva sa bude musieť v nasledujúcich rokoch kvôli nutným investíciám zdvojnásobiť na viac ako 100 miliárd eur. Hovoríme tu o viac ako troch percentách hrubého domáceho produktu,“ povedal. Nemecko teraz na obranu vydáva dve percentá HDP.

Obranné výdavky by mali byť podľa Pistoriusa navyše vyňaté z takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. V posledných rokoch sa však ukázalo byť aj prekážkou pre zadlženie kvôli investíciám do infraštruktúry. CDU/CSU dlho reformu dlhovej čoskoro odmietala, v posledných dňoch ale Merz naznačoval, že by k nej predsa len mohol pristúpiť. Uvažuje sa dokonca o tom, že by sa mohla dlhová brzda reformovať ešte pomocou hlasov končiacich poslancov. V novom parlamente budú mať totiž krajná pravica a krajná ľavica takzvanú blokovaciu menšinu, takže bude akákoľvek zmena ústavy zložitejšia.

Napriek programovým rozdielom počíta so vznikom takzvanej veľkej koalície aj predseda Kresťansko-sociálnej únie (CSU) a bavorský premiér Markus Söder. SPD bola podľa neho vždy stranou, ktorá sa nebála zodpovednosti a robila štátnické kroky.

„Napriek tomu budeme musieť samozrejme o niektorých veciach debatovať a čaká nás aj veľa tvrdých orieškov,“ povedal. Podľa člena CSU Alexandra Dobrindta, o ktorom sa hovorí ako o jednom z budúcich ministrov Merzovej vlády, bude „základnou podmienkou“ pre vznik koalície dohoda na zmene migračnej politiky. „Našou úlohou teraz ale je zostaviť koalíciu. Pri tom treba robiť aj kompromisy,“ dodal.

Podľa nemeckých médií zostávajú výzvy, ktorým Nemecko čelí, po voľbách rovnaké, ako boli pred nimi: migrácia, hospodárstvo a bezpečnosť vo svete, kde Európu ohrozuje z východu Rusko a na západe sa od neho odvracia Spojené štáty. V koaličných rokovaniach by mohli zohrávať úlohu aj rozpory v sociálnej politike. Napríklad CDU/CSU ostro odmieta takzvaný občiansky príjem (Bürgergeld), ktorý za Scholzovej vlády nahradil systém podpory v nezamestnanosti.

Magazín Der Spiegel dnes uviedol, že síce nemusia byť z veľkej koalície Nemci príliš nadšení, nakoniec im ale spojenie CDU/CSU a SPD môže priniesť to, čo teraz najviac potrebujú: stabilitu v neistých časoch. Nemecko už veľké koalície zažilo. Bývalá kancelárka Angela Merkelová vládla so sociálnymi demokratmi v troch zo štyroch svojich kabinetov. Posledná veľká koalícia sa skončila v roku 2021.

AfD žiada po voľbách viac vplyvu v parlamente

Alternatíva pre Nemecko (AfD) žiada po nedeľňajších voľbách viac vplyvu v Spolkovom sneme. Strana označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú je jedným z jasných víťazov nemeckých volieb: Skončila na druhom mieste so ziskom 20,8 percenta hlasov, a zdvojnásobila tak svoj zisk z hlasovania v roku 2021. V parlamente bude najsilnejšou opozičnou stranou, bude mať tak výrazne väčší priestor na prejavy na pléne. Žiada však viac vplyvu aj v parlamentných grémiách, chce mať tentoraz aj podpredsedu snemu a predsedu výborov.

„Máme takmer štvrtinu všetkých poslancov,“ zdôvodnil dnes nároky svojej strany člen frakcie AfD Bernd Baumann v rozhovore so stanicou Deutschlandfunk. V nedeľu zvolený Spolkový snem bude mať 630 poslancov, za AfD ich bude 152. Doteraz ich mala strana 77.

Od roku 2017, keď sa AfD prvýkrát do parlamentu dostala, sa jej napriek početným pokusom nepodarilo presadiť, aby mala vlastného podpredsedu. Ostatné strany tomu vždy zabránili. AfD nemala v končiacom sa volebnom období ani žiadnych predsedov parlamentných výborov, hoci by jej podľa zvyklostí aj podľa sily zastúpenia funkcie patrili. Proti tomu sa AfD bránila aj na ústavnom súde, ktorý však sťažnosť zamietol.

Noví poslanci AfD sa dnes zišli na ustanovujúcom zasadnutí frakcie v Berlíne. Do čela si zvolili opäť spolupredsedu strany Alice Weidelovú a Tina Chrupallu. Vo frakcii je opäť rad známych tvárí. Poslancom sa stal napríklad aj 84-ročný čestný predseda strany Alexander Gauland, ktorý v minulosti zľahčoval zločiny nacizmu. Uviedol okrem iného, že diktátor Adolf Hitler a nacisti sú len vtáčí trus na viac ako tisíc rokov úspešných nemeckých dejín. Gauland je najstarším poslancom nového snemu.

Vo frakcii posilnila skupina poslancov z Durínska. AfD v tejto východonemeckej spolkovej krajine predsedá kľúčová postava národoveckého krídla Björn Höcke. Vyštudovaný učiteľ dejepisu vošiel v známosť kontroverznými výrokmi, súd ho opakovane potrestal za použitie nacistického hesla Všetko pre Nemecko. V minulosti Höcke napríklad požadoval zmenu prístupu k nemeckým dejinám o 180 stupňov.

Do Spolkového snemu sa ako poslanec vrátil tiež Maximilian Krah, ktorý čelil podozreniam z prijímania úplatkov za ruskú propagandu a tiež s prípadom svojho asistenta, ktorý čelí podozreniu zo špionáže pre Čínu. Kontroverziu vyvolali tiež jeho výroky vnímané ako zľahčovanie zločinov jednotiek SS v Taliansku. V Európskom parlamente, ktorého členom doteraz bol, ho AfD vylúčila zo svojej delegácie. V očiach voličov však žiadna kauza zjavne Kraha nepoškodila, v nedeľných voľbách vo volebnom obvode v okolí Saskej Kamenice (Chemnitz) získal priamy mandát s podporou 44,2 percenta hlasov.

AfD je korporátnymi dezinformačnými médiami a tlačovými agentúrami, ale aj systémovými politikmi označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu. V hľadáčiku spolkovej kontrarozviedky je kvôli podozreniu z pravicovo extrémistických aktivít. Vo všetkých piatich spolkových krajinách vo východnom Nemecku, teda v Sasku, Durínsku, Braniborsku, Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Prednom Pomoransku, sa stala v nedeľu najsilnejšou stranou. V troch z nich ju pritom miestne tajné služby vedú ako preukázateľne krajne pravicovú. Úspech ale slávila tiež na západe, priame mandáty získali jej kandidáti napríklad aj v Gelsenkirchene v Porúrí či v Kaiserslauterne pri francúzskych hraniciach. Spolupredsedovia strany Weidelová a Chrupalla na pondelkovej tlačovej konferencii okrem iného ocenili, že si strana veľmi dobre viedla u mladých voličov do 30 rokov. Získala u nich 21 percent hlasov.

Vojnový štváč Merz vlani v nemeckom parlamente vyhlásil, že už nejde ďalej tolerovať ruskú vojnu na Ukrajine, že rakety vraj padajú na nemocnice a škôlky, a že je potrebné dať Putinovi ultimátum, že pokiaľ do 24 hodín nezastavia útoky na Ukrajinu, Nemecko pošle Ukrajine rakety Taurus, ktoré začnú padať na Rusko. Bola to vôbec prvá priama vyhrážka voči Rusku priamo z úst nemeckého vrcholového politika.

infovojna