Vitajte v tvrdej politickej, mediálnej a geopolitickej totalite

Mainstreamové médiá povzbudené vládnou politikou nielen mäkkej, ale už aj tvrdej totalitnej cenzúry (vypínanie portálov) zhodili masku a na hulváta prevádzajú čistú propagandu. Doteraz kritické upozornenia národnej a sociálnodemokratickej opozície na návrat do éry temna s angažovanosťou korporátnych a režimových (režim udržiavajúcich) médií v prospech proliberálnych subjektov a zahraničia, s robením politiky namiesto jej komentovania mocenské elity, aj samotné médiá zľahčovali, či popierali.

Účelové náhubky

Odteraz, po krištáľovej noci pogromu (zákon o kybernetickej bezpečnosti) na slobodné médiá sa Slovensko vrátilo do totalitnej éry spred roka 1989. „Tátovláda tetokrajiny“ mala zlú predprípravu – viac ako polovicu z doterajšieho obdobia vládla v núdzovom stave, keď boli obmedzené základné ľudské práva a slobody. Aktuálne je situácia ešte horšia pri vyhlásenej mimoriadnej situácii a konflikte na Ukrajine.

K vyvrcholeniu a zrodu novej totality došlo potichu, covid len zviditeľnil to, čo už tu bolo pripravené. Súčasná (názorová) diktatúra sa podobne ako príbeh liberálnych neomarxistov k moci rodila nebadane. Cez salámovú metódu ukrajovala základné občianske ľudské a politické práva a slobody. Celý proces sa udial ako postupné varenie vody v hrnci so žabou, ktorá reprezentuje voličov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Tí drastické zmeny neuvedomovali až do chvíle tvrdého prebudenia do názorovej a už aj geopolitickej diktatúry jediného správneho a povoleného názoru.

Politici, aj novinári stratili úctu k sebe a svojmu hlavnému poslaniu – slúžiť pravde, hodnotám a národu, eufemicky „verejnému záujmu“, politike – „národno-štátnym záujmom Slovenska.

Základom totálnej zrady je strata úcty k sebe

Táto podmienka je nevyhnutná aj pre výkon najstaršieho povolania na svete, ktoré sa spomína už v sumerskej legende o Gilgamešovi – kde jedna ľudská bytosť predáva svoje telo žiadosti inej bytosti.

Preto sa aktéri zrady na poslaní, pravde a národe nazývajú „presstitúti“ a politici podľa inej biblickej postavy „judáši“ – lebo za všetkým v pozadí sa skrývajú aj v tejto „kultúrnej revolúcii“ alebo veľkom resete peniaze a moc.

To, čo zaujíma kritické mysle je fakt, že liberálny politický a mediálny mainstream predáva nielen seba, ale aj národno-štátne záujmy, zapredáva republiku a univerzálnu hodnotu slobody. V prípade médií, politiky, aj občanov ide predovšetkým o základnú slobodu, na ktorej jedinej môže stáť demokracia ako „vôľa (väčšiny) ľudu“ – slobodu prejavu.

Zrod totality

Ak ľudia a kritici pomerov nemajú možnosť sa slobodne vyjadriť … „lebo covid, lebo Ukrajina,… lebo dezoláti, lebo ruskí agenti… potom jediné možné označenie takéhoto režimu je totalita.

V každej totalite – zažili sme dve v 20.storočí – je na získanie a udržanie je moci (diktatúry) kľúčový boj proti vnútornému a proti vonkajšiemu „nepriateľovi“. Ideológie sa postarajú vždy o ich definíciu a určenie; ideológovia o dogmy; novinári o šírenie floskúl a hejtovanie „nepriateľov v médiách a aktivisti ako fanatici -izmov a -ológií o sledovanie, bonzovanie a nálepkovanie súčasného „triedneho nepriateľa“.

Angažované orgány činné v trestnom konaní (polícia, prokuratúra a súdy), kolaborujúce s nastolenou mocou ako v každej totalitne zabezpečujú na konci mocenského reťazca elimináciu či likvidovanie „nepriateľov“, ktorí nezdieľajú nastolené dogmy a orientáciu.

Médiá v službách moci

Ako v demokracii, tak aj pri každej totalite najdôležitejšiu rolu zohrávajú médiá. Tie môžu verejnosť buď zmanipulovať, zastrašiť a paralyzovať alebo naopak povzbudiť k legitímnemu odporu voči totalitnému režimu.

Poslednou bójou na rozbúrenom mori, ktorú ešte systém neodstránil de jure, je faktické a štatistické pôsobenie politickej opozície. Lenže aj nad ňou už leží damoklov meč kriminalizácie a je len otázkou času, kedy sa diktatúra rozhodne, že zhodí rukavičky ako to už urobila pri občanoch a ich právach a aj pri alternatívnych médiách. Eliminácia voličov a médií môže byť systémovou prípravou na „konečné vysporiadanie sa s politickou opozíciou“.

Opozícia ako zdanie „demokracie“

Každá rafinovaná totalita si totiž pestuje skleníkovú odrodu pseudodemokracie. Poslednou baštou ochrany občanov a štátu je tak (zatiaľ) politická opozícia. Ak je politicky zrelá a vidí, čo sa deje a bude diať (aj s ňou), tak má jedinú šancu ako ukázať, že kráľ je nahý a že je dokonca zločinec – odmietnuť rolu spoluúčasti na asistovanej kolektívnej samovražde slovenskej demokracie. Ako?

Prestať chodiť do televíznych debát, ktoré len budia dojem, že všetko je akože na Slovensku v poriadku, že demokracia akože funguje, veď v mainstreamových (korporátnych a režimových) médiách majú opoziční politici možnosť kritizovať vládnu moc a vyjadrovať svoje názory na dianie. Omyl!

Angažovaní novinári

Angažovaní novinári – moderátori im totiž nedovolia vybočiť z vytýčeného koridoru, ani hovoriť to, čo je systému moci nepríjemné: skáču im do reči, dávajú tendenčné a uzatvorené otázky a nastoľujú zástupné témy a nakoniec to zaklincujú, že „oni riadia túto reláciu“.

Liberálne a milionármi či korporáciami vlastnené printy a ich online portály sa už ani neunúvajú zakrývať svoju podstatu režimových médií, ktoré sa pred rokom 89 nazývali „stranícka tlač“.

Televízie sa dlho hrali na „objektivitu“ (podliehajú prísnejšiemu zákonu a reguláciám) , hoci toto im nesedí ani v kvalitatívnej, a už ani v kvantitatívnej analýze relácií. Novinárska televízna angažovanosť prerazila dno tendenčnej žurnalistky v službách moci reláciou Na hrane (TV JOJ), ktorú moderovala (10.marca) do vytýčených mantinelov Jana Krescanko Dibáková s hosťami Jaroslavom Naďom a Andrejom Dankom.

Nielen pre odborníkov, ale aj pre laikov už bolo zrejmé, že v tejto relácii „bez diskusie“ bolo kľúčové udržať za každú cenu manipuláciu verejnej mienky o našom úhlavnom vonkajšom nepriateľovi.

A dno opäť prerazila aj včera (17.marca), keď k účelovo zvolenému prieskumu preferencií strany Smer-SD nepozvala do diskusie nijakého „smeráka“, ale Petra Pellegriniho s Richardom Sulíkom spôsobom o nich – bez nich. A pre istotu televízia na sociálnej sieti hrdo vypla komentáre pod príspevkom k relácii, lebo vraj nepodporuje informačnú vojnu… Ostatne, informačná vojna je jediná, kde nepotrebujú bojovať proti sebe dve strany konfliktu. Médiá si na ňu vystačia aj samé.

Tematické nastoľovanie debaty a vyrábanie politiky zas predviedol v relácii Na telo TV Markíza (13.marca) Michal Kovačič zaradením prieskumu s vrcholom angažovanosti otázky respondentom „Je pre vás (hnutie) Republika prijateľná vo vláde“?

Napriek markantnej snahe pre kľúčových voličov hlavných opozičných strán (HLAS-SD a Smer-SD) je Republika v budúcej vláde v priemere prijateľná pre tretinu ich voličov (33%), čo je dosť pevný základ.

V podobnom duchu na „pulze doby“, čiže oprášenej angažovanosti môžeme vidieť pôsobiť aj Petra Bielika (Téma dňa, TA3), Rastislava Ilieva (V politike, TA3) či Mareka Makaru (O 5 minúr 12, RTVS).

Zakrývajú nahého kráľa

Pri všetkej úcte k nim, sú len profesionálni mediálni žoldnieri a pešiaci, ktorých úlohou je chrániť na veľkej mienkotvornej šachovnici skutočného „kráľa“, ktorému patrí všetko.

Ak sa necháte uniesť pozorovaním hry šach len na figúrky a prestanete vnímať samotného hráča, ktorý figúrkami poťahuje a určuje hru, ste v rovnakej pozícii ako keď sledujete len moderátora na televíznej šachovnici a nepozeráte na tých, čo sú za ňou v pozadí. Nejde len o vedenie redakcie.

Súkromné televízie JOJ, Markíza aj TA3 sú vo vlastníctve miliardárov. JOJ-ka patrí pod finančnú skupinu J&T (osobný majetok vlastníkov – 1,2 miliardy eur), Markíza je súčasťou holdingu CME v portfóliu nebohého českého miliardára Petra Kellnera (PPF, majetok 12 miliárd eur, osobný 3 mld – TU ).

Mediálni baróni

Spravodajská televízia TA3 prešla v januári z rúk oligarchu Ivana Kmotríka (18.najbohatší Slovák podľa Forbes 200 mil eur – TU) do rúk českého mediálneho magnáta Michala Voráčka (Blueberg Media). Ten je vo firme aj v TA3 spolu s Jánom Svobodom, ktorý do kúpy TA3 pôsobil v spoločnosti Our Media ako šéf predstavenstva (pôvodne Perex) – vydavateľstva, ktoré má v portfóliu mienkotvorný denník Pravda, pričom v súčasnosti ide piateho najsilnejšieho internetového prevádzkovateľa. Je zjavné, že došlo k obrovskej kumulácii mediálnej moci úzkou skupinkou z najbohatších ľudí.

Spoločným menovateľom mainstreamových mienkotvorných médií je teda korporátne vlastníctvo v rukách miliardárov so širokým záberom nielen v biznise, ale aj v politike.

Tento príbeh nám ilustruje angažovanie majiteľov najvplyvnejšej skupiny ESET na denník N a pozadie v novej strane Progresívne Slovensko (PS), tiež na bratislavského primátora Valla a dokonca aj na hlavu štátu, ktorá vyšla z PS.

Na špici pyramídy moci

Faktom je, že na tzv. štandardný, čiže jednostranný, jednofarebný a usmerňovaný tok informovania verejnosti, s najväčším vplyvom na verejnú mienku, politické dianie a formovanie politických postojov má dominantný vplyv a v rukách drží kľúčové mediálne motúziky úzka skupinka najbohatších ľudí. Verejnosti pre istotu predhadzujú klišé floskuly o „nezávislosti“ médií a „nezávislosti“ novinárov, čo je obsahový archaizmus mimo realitu.

Bolo by naivné si myslieť, že ich moc, záujmy a biznis v globálnom a prepletenom svete končia na hraniciach Slovenskej republiky. Možno aj preto počúvame len o „tejto krajine“ a pri moci sú jedinci, ktorí nemajú dočinenia ani s hrdosťou, ani s vedomím služby národu a ľudu, ani s ekonomickým vlastenectvom nič spoločné.

Rafael E. Rafaj

sk správy