Viete, prečo tak veľmi kričia o boji proti mafii? Aby nebolo počuť, ako mľaskajú..

Najsilnejšou a vlastne jedinou ideologicko-propagandistickou oporou Matovičovho režimu je tvrdenie, že prišli bojovať s mafiou. Vyznieva to celkom vtipne, ak si pripomenieme fakt, že druhým najvyšším ústavným činiteľom je Boris Kollár. Ešte grotesknejšie pôsobí slovenská realita pri predstave, ako sa tento spolok, čo si hovorí vláda, chystá mľaskať pri čerpaní európskych peňazí určených na Plán obnovy.

„Padni, komu padni“ v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti. Spomínaný propagandistický slogan sa rozpadáva na prach po zatknutí Vladimíra Pčolinského. Od tejto neobvyklej udalosti sa totiž na Slovensku dejú nevídané veci. Teda, nevídané v demokraciách, ale typické pre diktátorské režimy.

Rozvádzať súvislosti, ktoré boli zjavné po Pčolinského  zatknutí, by vydalo na malú knihu. Skúsme však v bodoch:

·       NAKA zatkla vtedy aktuálneho riaditeľa SIS, nominanta Sme rodina, ktorého vymenovala prezidentka Čaputová.

·       V médiách sa objavili správy, že so zatýkaním vyjadril súhlas Úrad špeciálnej prokuratúry. Mnohí si to vysvetľovali tak, že zadržanie šéfa SIS „schválil“ samotný Daniel Lipšic. Bol to však mylný úsudok vyvolaný okolnosťou, že poniektorí si spájali ÚŠP s jej šéfom. Titulky tento dojem navodzovali.

·       V krátkom slede po zatknutí Pčolinského odstúpil z postu ministra Milan Krajniak. Okamžite sa mu obnovil poslanecký mandát, ktorý ho chráni pred zatknutím. Išlo určite len zhoda náhod, všakáno.

Ministerka Remišová, ktorá si veľmi často zamieňa pojmy s dojmami, v relácii odvysielanej v nedeľu, 16. 05. 2021, doslova povedala, že „byť v koalícii, ktorá takýmto spôsobom umožní, aby sa dostali z väzby rôzni mafiáni a korupčníci, byť v takejto vláde potom nemá zmysel!“ Prostoreká ministerka nedostala pozvanie na seansu konanú na pôde SIS. Dôvodov môže byť viacej. Najpravdepodobnejším sa javí ten, že by nevedela k debate prispieť ničím konštruktívnym. Sekundárnym dôvodom je jej neschopnosť udržiavať a udržať tajomstvo. V jej prípade však možno s úspechom použiť zovšeobecnenie, že dôvodom nepozvania bola jej obmedzená intelektuálna kapacita. Na čokoľvek. Na druhej strane však treba objektívne dodať, že ani zvyšok účastníkov konšpiratívneho posedenia nedisponuje rozkošateným duchovným svetom. I keď výnimka sa nájde.

V týchto dňoch rezonuje „zmiznutie“ bývalého riaditeľa NAKA do zahraničia. Konšpirátori tvrdia, že o pripravovanej domovej prehliadke vedel vopred. Lenže to by znamenalo, že z polície unikajú informácie. To snáď nie je pravda, veď to by znamenalo, že nič sa nezmenilo, pokiaľ ide o princíp „našich ľudí“.

Vykopnutie domových dverí bývalému kolegovi malo určite opodstatnenie, hlavne keď už bývalý šéf NAKA exkolegov informoval, že doma síce nie je, ale pošle syna, aby dvere otvoril. Mňa by celkom zaujímalo, kto je zodpovedný za tento úkon. Tipujem, že skôr tí, čo tam boli, než tí, čo to budú neskôr podľa zápisníc kontrolovať.

Kto však bude kontrolovať zákonnosť celého procesu, je už otázne. Nie z procesného hľadiska. To jasne stanovuje zákon. Z mediálneho hľadiska. Ak to bude Veronika Zlatoústa, to len bude opäť zábava. Škoda, že už nevysielajú Televariete, Jiřina Bohdalová v úlohe ministerky Veroniky by bola nepochybne božská… Vynesie verdikt a pochváli sa, že táto vláda zatvára zločincov. Pri svojej jednoduchosti si vôbec neuvedomuje, že do právoplatného rozhodnutia súdu je každý nevinný.

Do rovnakej kategórie intelektuálnych titanov je možné zaradiť aj jej stranícku kolegyňu Máriu Kolíkovú. Vyhlásenie ministerky spravodlivosti, že nechápe, „prečo Milan Lučanský spáchal samovraždu, keď mohol dokázať svoju nevinu“, je katastrofou. Hlavne preto, lebo je to úradujúca ministerka spravodlivosti, ktorá by mala vedieť, že „štát dokazuje vinu“. Má na to technické prostriedky, profesionálny aparát a aj financie, akými nedisponuje žiaden obžalovaný.

Nuž, necháme sa prekvapiť. Pri mentálnej výbave rozhodujúcej časti personálneho substrátu každej ústavnej inštitúcie (lebo výnimky sa nájdu všade), sa môžeme tešiť na dožinky hlúposti, aké nemajú v slovenskej politickej histórii obdobu. Jediným programovým tmelom vládnej koalície je „zatváranie smerákov“. Ide o jediný propagandistický slogan, ktorým sa Matovičovmu režimu čiastočne darí legitimizovať zotrvanie pri moci. Ak by sa jeho zmysel definitívne rozplynul ako para nad hrncom, nepomôžu ani múdre slová pani prezidentky SR, ktorá na „SR“ zabúda, pretože podľa vlastných slov „chráni túto koalíciu“.

Ak totiž budú praktiky kajúcnikov pokračovať, no aj tak neprestane prepúšťanie „smerákov“, a napriek tomu vláda vydrží, lebo aj podľa Zlatoústej by jej rozpad bol katastrofou, tak budú musieť priznať „farbu“ všetci. Vlastne nebudú musieť. Úplne postačí, keď v tichosti zostanú v tomto manželstve z nerozumu a potvrdia tým, že jediným dôvodom jeho udržiavania, sú prachy, a nie vyššie ideály. Peniaze, ktoré prídu z EÚ. Šľachetné ideály padnú a kŕčovité držanie sa flekov bude musieť byť označené slovom, ktoré to vystihne jednoznačne a bez lakovania: nenažranosť!

Autor: Mgr. Judita Laššáková