VIDEO: Ursula von der Leyenová ostáva napriek vážnym podozreniam z korupcie a netransparentnosti aj naďalej riadiť Európsku komisu v Bruseli.

Predsedníčka eurokomisie hlasovanie o nedôvere v Európskom parlamente ustála. Návrh na vyslovenie nedôvery podporilo 175 europoslancov, 360 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Von der Leyenovú jednoznačne podporila jej frakcia Európska ľudová strana (EPP).

Poslanci zo skupín socialistov a demokratov (S&D), liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) a Zelených/EFA návrh na nedôveru odmietli alebo sa zdržali hlasovania.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Európska komisia (EK) na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou vo štvrtok v Štrasburgu podľa očakávaní ustála hlasovanie o nedôvere v Európskom parlamente (EP).

Návrh na vyslovenie nedôvery podporilo 175 europoslancov, 360 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Na jeho prijatie bola potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň predstavuje väčšinu všetkých europoslancov.

Viac vo videu:

Návrh podal rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Podporilo ho 77 poslancov EP, najmä členovia Patriotov pre Európu (PfE) a Európy suverénnych národov (ESN).

Hlavným dôvodom boli obvinenia z netransparentného konania predsedníčky počas pandémie COVID-19, a to najmä v prípade utajovaných rokovaní o miliardových nákupoch vakcín. Kritici jej vyčítajú, že odmieta zverejniť správy, ktoré si v tom čase vymieňala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Hoci Súdny dvor EÚ v máji uznal právo novinárky z denníka The New York Times na prístup k týmto správam, EK ich doposiaľ nezverejnila. Europoslanci ju vinia aj zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ či zasahovania do volieb v Nemecku a Rumunsku.

Šéfka EK považuje návrh za snahu destabilizovať inštitúcie EÚ falošnými obvineniami. Tvrdenia o zlom hospodárení pri riadení pandémie a utajovania rokovaní so šéfom Pfizeru označila za lži.

Von der Leyenovú jednoznačne podporila jej frakcia Európska ľudová strana (EPP). Hoci poslanci zo skupín socialistov a demokratov (S&D), liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) a Zelených/EFA kritizovali niektoré aspekty jej vedenia (napríklad oslabenie klimatických ambícií či centralizáciu moci v jej rukách), návrh na nedôveru odmietli alebo sa zdržali hlasovania. Argumentovali napríklad tým, že nechcú nahrávať krajne pravicovým silám.

Podporu pre vyslovenie nedôvery avizovali pred hlasovaním skupiny ESN, PfE a časť poslancov z ECR, Ľavice a nezaradených.

Aj keď návrh neprešiel, pondelková rozprava v pléne a rastúca kritika počas uplynulých dní odkryli napätie medzi politickými skupinami a rastúcu nespokojnosť s vedením EK aj medzi tými, ktorí ju pred rokom podporili vo funkcii.

Ak by EP návrh na vyslovenie nedôvery schválil, odstúpiť by museli okrem von der Leyenovej aj ostatní 26 komisári EK vrátane slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Europarlament schválil novú EK 27. novembra 2024 a jej mandát by sa mal skončiť v roku 2029.

„Tak ako sme povedali, dnes sme hlasovali PROTI Ursule von der Leyenovej, pretože spáchala najväčší korupčný škandál v histórii EÚ. Tento návrh na odvolanie Leyenovej sme predložili a naše hlasy boli rozhodujúce,“ uviedli na sociálnej sieti poslanci Európskeho parlamentu za stranu Smer-SSD.

„Progresívne Slovensko na čele s Ódorom a Cifrovou tento korupčný škandál hanebne prikryli, čím potvrdili, akí sú farizeji v otázke transparentnosti a právneho štátu,“ skonštatovali europoslankyne Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová a europoslanci Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák s odkazom „My bojujeme ďalej“.


Zdroj: info.sk / YouTube / InfoVojna