VIDEO: Šéf rezortu spravodlivosti Susko o novele Trestného zákona: „Páchateľa chceme prevychovať, inak sa dlhodobým pobytom vo väzení stane nenapraviteľným recidivistom.

Sudca bude mať možnosť udeliť náhradný trest“. V pléne parlamentu je vo štvrtok neprehľadná situácia. Poslancov čaká maratón, približne 300 hlasovaní. O tom, ako sa zmení finálna podoba Trestného zákona hovoril minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SSD) v rozhovore pre TA3.

Hlasovanie v NR SR je momentálne veľmi komplikované. „Opozícia použila podobný model, ako pri schvaľovaní zákonu o štátnom rozpočte, kde podali množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré nezmyselne rozčlenili takým spôsobom, že vypúšťajú jednotlivé body tohto návrhu zákona samostatne“, vysvetľuje Susko s tým, že opozícia ešte navrhovala hlasovanie o každom bode samostatne.

„Takýmto spôsobom sa to hlasovanie naťahuje na niekoľko hodín,“ dodal.

Pozmeňujúci návrh

Poslanci hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch Ľubomíra Galka (SaS) bez prestávky. Schválené pozmeňovacie body podľa Suska súvisia s tým, že „je to technická vec, ktorá súvisí s tým, že Gašpar, ktorý predkladal pozmeňovací návrh, takisto vypustil niektoré body z pôvodného návrhu zákona, lebo ich upravuje inak.“

Vysvetlil, že vzhľadom na to, že sa hlasuje najskôr o podaných pozmeňujúcich návrhoch v rozprave, kde bol návrh Galka skôr, technicky sa musí návrh najskôr schváliť, aby sa potom mohlo hlasovať o Gašparovom pozmeňovacom návrhu.

Protesty a premlčacie lehoty

Opozícia niekoľko týždňov protestuje. Celý tento balík zmien a aj protesty smerujú k premlčacím lehotám. K nim vystúpila aj Mária Kolíková za SaS.

„Nemyslím si, že premlčacie lehoty u nás by boli neštandardné oproti iným lehotám. Premlčacia lehota slúži na to, aby sme mohli páchateľa v reálnom čase stíhať,“ povedal Susko.

Európske orgány podľa neho tvrdia, že postupom času sa znižuje spoločenská potreba odsúdiť páchateľa. „Ak sa páchateľ nedopustil trestného činu dlhšie ako desať rokov, tak už spoločnosť nemá záujem ho ďalej potrestať a v podstate sa osvedčil, že už sa nebude dopúšťať recidívy,“ skonštatoval.

Prečo sa tresty zvyšujú a nie znižujú?

„Účelom nie je len samotné znižovanie trestov, ale zmeniť zásady ukladania trestov. Kde bude mať sudca nastavené parametre, čo má prednostne vziať do úvahy najmä pri alternatívnych trestoch,“ hovorí Susko.

Tam patrí napríklad aj oľutovanie trestného činu, kde má mať sudca individuálnu možnosť posúdiť páchateľa a podľa toho mu uložiť trest buď „v nižšej hranici, kde sme znížili trestné sadzby, alebo mu uložiť alternatívny trest.“

„Je to priamo napísané v zákone. V paragrafe 34 sú napísané podmienky, čo má zohľadňovať sudca pri ukladaní trestu,“ dodal.

Chcú páchateľa prevychovať

Susko tvrdí, že páchateľa chcú prevychovať. „Existujú mnohé medzinárodné štúdie, ktoré hovoria o tom, že páchateľ, ktorý je dlhšie obdobie vo výkone trestu odňatia slobody, sa už nesocializuje. Pôsobenie väzenia na páchateľa má opačný efekt. Keď vyjde na slobodu, dopúšťa sa recidívy,“ vysvetľuje na príklade, kedy ak páchateľ strávi päť rokov vo väzení, ťažko sa začlení do spoločnosti.

„Účelom tejto novely je to, aby sme zmenili pohľad na trestanie ako ultima ratio prostriedok.“ To znamená, že trest odňatia slobody chce koalícia zvoliť ako poslednú možnosť trestu.

Viac vo videu:

Zdroj: ta3.com / YouTube Televízia TA3