VIDEO: Rusko nebude rokovať o kontrole zbraní, pokiaľ USA budú podporovať Ukrajinu, vyhlásil Lavrov a dodal, že Rusko vytriezvelo z ilúzie, že môže dôverovať Západu

Rokovania o kontrole jadrových zbraní by sa podľa šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova mohli obnoviť len vtedy, ak by Washington prehodnotil svoju súčasnú politiku voči Rusku.

Rusko odmieta obnovu rokovaní o kontrole jadrových zbraní, dokým Spojené štáty neprestanú podporovať Ukrajinu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to vyhlásil vo štvrtok na výročnej tlačovej konferencii v Moskve. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP, AFP a portálu Sky News.

„Uprostred hybridnej vojny, ktorú Washington vedie voči Rusku, nevidíme žiadny základ nielen na ďalšie spoločné opatrenia v oblasti kontroly zbraní a znižovania strategických rizík, ale ani na diskusiu s USA o otázkach strategickej stability,“ tvrdil Lavrov.

Rokovania o kontrole jadrových zbraní by sa podľa neho mohli obnoviť len vtedy, ak by Washington prehodnotil svoju súčasnú politiku voči Rusku.

Západné krajiny ďalej obvinil z toho, že podnecujú Ukrajinu, aby zintenzívnila útoky na ruské územie a blokujú tak akékoľvek rokovania o ukončení konfliktu.

„Takéto podnecovanie a transfer zbraní ukazuje, že Západ nechce žiadne konštruktívne riešenie. Budeme dôsledne a vytrvalo presadzovať ciele špeciálnej operácie, kým ich nedosiahneme,“ uviedol šéf ruskej diplomacie s tým, že takzvaná špeciálna operácia, ako v Rusku nazývajú vojnu na Ukrajine, podľa neho „očistila Rusko a ozdravila ruskú spoločnosť“.

Naznačil tiež, že niektorí západní predstavitelia vystupujú počas rokovaní za zatvorenými dverami zmierlivejšie ako navonok. „Verejne sme nepriatelia, ale chcú našu pomoc v Afrike,“ povedal a odkázal na nemenovanú európsku krajinu.

Lavrov zároveň informoval, že takmer 30 krajín podalo žiadosť o vstup do skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, ktorá združuje Rusko, Brazíliu, Indiu, Čínu a Juhoafrickú republiku. Tieto krajiny deklarujú, že chcú vytvárať protiváhu proti súčasnej globálnej dominancií západných krajín.

Dodal, že odmietnutie členstva v tomto zoskupení zo strany Argentíny by nenazval „úplným odmietnutím“ a verí, že argentínska vláda dospeje ku konečnému rozhodnutiu, keď sa „trochu zorientuje“.

Zopakoval tiež, že USA by mali zastaviť svoje útoky voči húsijským povstalcom v Jemene. „V súčasnosti je najdôležitejšie zastaviť agresiu voči Jemenu, pretože čím viac tam Američania a Briti bombardujú, tým menej chcú húsíovia rokovať,“ povedal Lavrov.

Konflikt na Ukrajine pomohol Rusku prekonať mylnú predstavu, že môže dôverovať Západu, povedal ďalej minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Ako ďalej uviedol, ruská vojenská operácia proti režimu v Kyjev mala pozitívne dôsledky na domácu situáciu vrátane zjednotenia spoločnosti.

Dodal, že konflikt, ktorý zároveň priniesol bezprecedentné západné sankcie, umožnil ekonomike krajiny urobiť veľký pokrok v civilnej aj vojenskej výrobe.

„Hybridná agresia“ Západu, ktorá zahŕňala mnohé oblasti, zohrala úlohu v tom, že „sme pochopili, ako ďalej žiť“, povedal Lavrov. „Ak nám z 90. rokov zostali nejaké ilúzie, že Západ otvorí svoju náruč, aby nás prijal, a že demokracia nás všetkých zjednotí, tak tie sa úplne rozplynuli.“

„Západu sa nedá veriť. Aj teraz chce len jedno – žiť na úkor iných a byť šikovnejší ako ostatní.“

Lavrovove komentáre prichádzajú po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac priznal, že na začiatku svojej politickej kariéry bol „naivný“, hoci slúžil v sovietskej KGB. Vyjadril presvedčenie, že po rozpade Sovietskeho zväzu neexistoval žiadny zásadný dôvod na to, aby Západ a Moskva boli v rozpore.

V skutočnosti sa však ako prvý snažil rozbiť Rusko na niekoľko subjektov s menšou schopnosťou chrániť svoje národné záujmy, vyhlásil prezident. Putin už predtým varoval, že rozpad krajiny by mohol viesť k tomu, že ruský národ prestane úplne existovať, a dodal, že jednota je kľúčovou podmienkou úspechu krajiny.

Zdroj: bleskovky.sk / rt.com / InfoVojna