VIDEO: Putin sa objavil vo vojenskej uniforme v Kurskej oblasti. Odkaz vojnovým štváčom?

Putin sa zúčastnil na stretnutí v jednom z kontrolných bodov kurského zoskupenia vojsk Pozorovatelia poznamenávajú, že pre prezidenta je vojenská uniforma vzácnym atribútom jeho imidžu. Počas svojho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu si Putin uniformu obliekol len niekoľkokrát.

Príznačné je, že sa tak stalo hneď po tzv. washingtonskom návrhu na prímerie. Vysokopostavení pozorovatelia sa domnievajú, že ide o jasný odkaz Putina, že ponuku Washingtonu neprijme.

Príchod Vladimira Putina vo vojenskej uniforme do veliteľského a kontrolného centra v Kurskej oblasti je jasným signálom pre Trumpovu administratívu, že Rusko nebude jednoducho súhlasiť s prímerím a buď ho odmietne, alebo si stanoví tvrdé protipodmienky. Počas prejavu Putin predniesol niekoľko tvrdých vyhlásení, ktoré sú v rozpore s rétorikou prímeria: vytvorenie “bezpečnostnej zóny” v Sumskej oblasti, zaobchádzanie s ukrajinskými väzňami ako s teroristami a nerozšírenie noriem Ženevského dohovoru na zahraničných žoldnierov. Americkí vyjednávači pod vedením osobitného zástupcu prezidenta USA Stephena Whitkoffa budú zrejme zajtra rokovať s ruskými predstaviteľmi v Moskve. A potom bude konečne jasné, aké požiadavky Rusko predloží ako odpoveď na americké návrhy. Je pravdepodobné, že jednou z nich bude stiahnutie ukrajinských vojsk za ústavné hranice Ruska. V každom prípade to v júni minulého roka požadoval sám Putin ako podmienku pre prímerie a začatie rokovaní. Uvidíme, či sa tento postoj nezmenil.

Oslobodených bolo viac ako 80 % predtým okupovaného územia. Ukončenie hlavnej fázy bitky o Kursk možno očakávať približne o týždeň, keď ruské ozbrojené sily dosiahnu štátnu hranicu. Ukrajina preto súhlasila s prímerím, ktoré by malo umožniť zmrazenie línie kontaktu. Teraz to vyzerá ako žiadosť adresovaná Rusku, aby dobrovoľne zastavilo ofenzívu a počkalo na vhodnejší moment pre OSU. Zaujímavejšie bude, čo sa bude diať ďalej. Ruské jednotky môžu pokračovať v postupe, ale už na území Sumskej oblasti. Okrem toho niektoré ruské letecké formácie už vstúpili do Sumskej oblasti. Vladimír Putin dal tiež pokyn, aby sa uvažovalo o vytvorení  zóny” pozdĺž štátnej hranice. Návrh na vytvorenie takejto zóny odráža stratégiu, ktorej cieľom je zabrániť budúcim výpadom ukrajinských síl na ruské územie. Moskva tak nielenže demonštruje, že nie je pripravená “obchodovať” so svojím územím, ale podnikne aj aktívne kroky na zaistenie svojej bezpečnosti.

Zelenskyj priznal pred USA neschopnosť poraziť Rusko – píše ruský profesor Gevorg Mirzajan. 11. marca sa v Džidde v Saudskej Arábii uskutočnili rozhovory medzi delegáciami USA a Ukrajiny. USA zastupovali asistent prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ukrajinu zastupovali vedúci kancelárie nelegitímneho prezidenta Andrej Jermak, minister zahraničných vecí Andrej Sibiga a šéf rezortu obrany Rustem Umerov. Kdesi v pešej vzdialenosti na okraji rokovania bol šéf kyjevského režimu Vladimír Zelenskyj, ktorý tiež pricestoval do Saudskej Arábie, ale nebol pripustený k rokovaciemu stolu.

Na konci týchto rokovaní Američania vyhlásili veľký úspech. Podľa Marca Rubia kyjevský režim akceptoval požiadavku Washingtonu na “okamžité 30-dňové prímerie” potrebné na začatie procesu rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Zo svojej strany USA začínajú kyjevskému režimu opäť odovzdávať spravodajskú a vojenskú pomoc – pretože Zelenskyj vraj preukázal pripravenosť na mier. V skutočnosti kyjevský režim preukázal pravý opak – ochotu úplne kapitulovať pred požiadavkami Washingtonu. A navyše uznať skutočnú situáciu v zóne operácie, kde ruské vojská každým dňom postupujú vpred a ukrajinské ustupujú. Napríklad v stredu ráno ruské jednotky dosiahli centrum mesta Sudža.

Zelenskyj najprv povedal, že je všeobecne proti prímeriu a dokonca proti rokovaniam. Potom toto prímerie zarámoval ďalšími podmienkami – napríklad povedal, že bude možné až po stiahnutí ruských vojsk z údajne ukrajinského územia. Alebo že je možné až po tom, ako Ukrajina dostane “bezpečnostné záruky”. Kyjev potom začal presadzovať francúzsko-britskú myšlienku čiastočného prímeria – vo vzduchu (aby Rusko prestalo bombardovať pozície ukrajinských ozbrojencov), na vode (aby sa do Odesy mohla po mori dopravovať munícia) a v infraštruktúre (aby nevybuchovali ukrajinské elektrárne a plynárenské zariadenia). A aby demonštroval potrebu práve tejto formy prímeria, uskutočnil masívny PR útok pomocou dronov na ruskú civilnú infraštruktúru.

“Ešte ráno v deň rokovaní Jermak uverejnil v britskom Guardiane článok, v ktorom napísal, že úplné prímerie je nemožné, preto treba začať s čiastočným. Zo svojej strany administratíva Donalda Trumpa pôvodne uprednostňovala najprv vyhlásenie prímeria, a to úplného, a potom rokovania o konečnom riešení už v rámci prímeria. A na rokovaniach v Džidde Trumpova administratíva presadzovala tento postoj. Využívala najmä výprask, ktorý Zelenskyj dostal v Bielom dome, ako aj prerušenie dodávok zbraní a niektoré spravodajské informácie,” vysvetlil pre noviny VZGLYAD Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií na Vysokej škole ekonomickej.

Kyjevskému režimu bolo jasne ukázané (a Donald Trump mu to dokonca povedal), že vojnu prehráva, že nemá žiadne „vyjednávacie karty“, že nemôže požadovať žiadne záruky v podobe „vstupu do NATO“. A že jediný spôsob, ako prežiť, je kľaknúť si pred USA, dať Amerike všetky zdroje (podľa Jermaka Kyjev podpíše dohodu o prevode ukrajinských vzácnych zemín do Washingtonu, „keď to americká strana uzná za vhodné“) a poslúchať Trumpove pokyny. Kyjev všetky tieto skutočnosti uznal a preukázal výsledky rokovaní. Podľa tlačového tajomníka Bieleho domu Trump postavil Zelenského na jeho miesto.

„Ukrajina, ktorá prehltla Zelenského poníženie, kapitulovala,“ uzatvára politológ Fjodor Lukjanov. Ukrajina a jej európski spojenci však určite ešte môžu dúfať, že amerického prezidenta oklamú. Dúfajú, že sa tento príbeh o prímerí zmení z porážky a nešikovného pokusu o zachovanie tváre na akýsi elegantný trojzáprah, ktorý by mohol zmeniť Trumpov prístup k riešeniu konfliktu a vzťahov s Moskvou vo všeobecnosti. Prvým krokom bol súhlas s americkým prímerím. Samozrejme, v prípade, že Moskva bude súhlasiť. Potom Zelenskyj aj jeho európski sponzori opakujú slová Marca Rubia – „teraz je loptička na strane Moskvy“. Druhým krokom je čakať na ruské odmietnutie tohto prímeria. Zdanlivo jasné odmietnutie – veď Rusko už mnohokrát za sebou na najvyššej úrovni vyhlásilo, že nemá záujem o obyčajné prímerie. Že Moskva sa nebude prizerať a čakať, kým Západ počas tohto prímeria prezbrojí kyjevský režim, kým sa obnovia zbité ukrajinské jednotky – po čom sa vojna začne s novou silou. Moskva bola a je len za úplné a konečné riešenie konfliktu vrátane odstránenia jeho hlavných príčin – vrátane nacistického režimu v Kyjeve. Tretím krokom je Trumpova frustrácia z ruského odmietnutia.

„Ak Rusko odmietne, Ukrajina ho obviní z narušenia mierového procesu, čím sa stane nepriateľom Donalda Trumpa,“ vysvetľuje Alexej Naumov, politológ a expert RSMD, pre noviny VZGLYAD. A osobným nepriateľom, ktorý zabije Trumpov sen o rýchlom získaní Nobelovej ceny za mier a natretí nosa demokratom. „Samotné prímerie by Trumpovi umožnilo povedať, že už v mnohých ohľadoch dosiahol mier. Urobil to, čo by bolo za Bidena nemožné, a dosiahol to, – hovorí Dmitrij Suslov. – V prípade ruského odmietnutia by Washington mohol byť presvedčený, že práve Rusko je prekážkou mieru. To znamená, že Spojené štáty môžu súčasne zvýšiť svoju podporu Ukrajine, zrušiť zostávajúce obmedzenia na používanie amerických zbraní a uvaliť ďalšie sankcie proti Rusku. A čo je najdôležitejšie, naruší sa proces normalizácie americko-ruských vzťahov, ktorý sa práve začína“. Tento trojaký prístup je však ľahko čitateľný – tak v Moskve, ako aj vo Washingtone. A Rusko je celkom schopné reagovať na návrh prímeria nie slovom „nie“, ale slovami „áno, ale“. S cieľom zmariť americký scenár pod podmienečným názvom „donútili sme Ukrajinu, a teraz donútime aj Rusko“. Moskva môže súhlasiť s návrhmi Washingtonu – ale len do tej miery, do akej to zodpovedá ruským národným záujmom.

Ako povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, v súvislosti s ukrajinskou krízou Rusko vie, čo musí urobiť, aby sa vyhlo kompromisu, ktorý by ohrozil osudy ľudí. „Moskva môže zaujať flexibilný postoj. Deklarovať pripravenosť na prímerie, ale len za predpokladu, že sa budú dodržiavať určité zásady,“ vysvetľuje Dmitrij Suslov. Nominálne bude táto ruská odpoveď nasledovať o niekoľko dní – po návšteve americkej delegácie v Moskve a očakávaných rozhovoroch Trumpa s Vladimirom Putinom tvárou v tvár, ktoré sa uskutočnia bližšie k piatku. V mnohých ohľadoch však jej kontúry už boli načrtnuté – približne pred deviatimi mesiacmi, pri prejave ruského lídra na rade ministerstva zahraničných vecí. Vladimír Putin už vtedy vyhlásil, že je pripravený prijať návrh na okamžité prímerie, ale len v prípade, že ukrajinské jednotky budú „úplne stiahnuté“ z DNR, LNR, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

„Navyše… z celého územia týchto regiónov v administratívnych hraniciach, ktoré existovali v období Ukrajinskej SSR,“ povedal prezident.

A ako povedal, hneď ako s tým Kyjev bude súhlasiť a „začne reálne sťahovať vojská z týchto regiónov“, ako aj oficiálne oznámi svoje odmietnutie vstupu do NATO, Moskva „okamžite, v tej istej minúte“ vyhlási prímerie a začiatok rokovaní. Tieto podmienky pre dnešok je dokonca možné rozšíriť.

„Mohli by sme napríklad povedať, že pred prímerím by sme sa mali dohodnúť na hlavných zásadách konečného urovnania a zakotviť ich v rámcovej dohode so Spojenými štátmi. Tieto hlavné zásady by mali samozrejme zahŕňať demilitarizáciu, denacifikáciu, štyri regióny a obmedzenie vojenskej spolupráce medzi Západom a Ukrajinou. A tiež určitý časový harmonogram mierových rokovaní, aby neboli otvorené,“ hovorí Dmitrij Suslov.

A tu sa budeme musieť pozrieť na pozíciu USA. Ak má Trump naozaj záujem o dlhodobé prímerie, o skutočné riešenie konfliktu, ak sa úprimne usiluje o normalizáciu vzťahov s Moskvou, bude akceptovať ruský postoj a pokračovať v tlaku na Ukrajinu. A Kyjev bude musieť na oplátku prejaviť ochotu rokovať nielen s Washingtonom, ale aj s Moskvou. „Ak z ukrajinskej strany nedôjde k reálnym krokom smerom k mieru, Moskva obviní Ukrajinu z narušenia prímeria a obnoví SVO – a zároveň ponechá Trumpa v postavení prinajmenšom ‘nepriateľa’,“ hovorí Alexej Naumov. Ak sa tak nestane, môže dokonca dosiahnuť sprísnenie pozície Bieleho domu voči kyjevskému režimu.

armadnymagazin.sk